Neznamená to, že dieťa má chodiť na výlety či nákupy na vodidle a s náhubkom. „Ani od detí, ani od šteniat nemôžeme očakávať, že budú od narodenia vedieť, ako sa majú správať. Potrebujú jasné a nemenné vedenie. Kľúčom je jednoduchšia verbálna komunikácia a zrozumiteľná reč tela,“ hovorí Moorová. „Keď dieťaťu niečo prikazujete, nemusíte naň kričať, ale musíte mať zreteľný hlas a zvoliť zrozumiteľné slová,“ dodáva.
To platí napríklad v situácii, keď sa rodič snaží s niekým telefonovať a zároveň musí odrážať neodbytné dieťa. Aj tu vidí odborníčka na správanie psov Alison Russellová podobu medzi šteňatami a deťmi. „Keď máme psíka, ktorý neustále skáče a šteká v snahe upútať našu pozornosť, snažíme sa tomu predísť. Napríklad tým, že preň pripravíme nejakú hru. Je dôležité ignorovať ich, keď neposlúchajú. Len čo si ich začneme všímať, ešte pridajú v snahe získať si viac našej pozornosti,“ tvrdí Russellová.
Podľa Moorovej by mali rodičia zásadne zmeniť svoj prístup k výchove detí, ak chcú, aby sa ich neposlušné ratolesti polepšili. Namiesto trestania za zlé spávanie by mali odmeňovať to dobré. Ak napríklad dieťa zvládne výlet do obchodov bez zbytočných scénok, zaslúži si odmenu. Tá by mala byť primeraná správaniu, ktoré rodič odmeňuje. „Stačí ich za poslúchanie na výlete odmeniť návštevou detského ihriska alebo balíčkom cukríkov – netreba im hneď kupovať drahú hračku,“ upozorňuje Moorová príliš snaživých rodičov.
Rada, s ktorou prišli odborníci na výchovu psov, sa pozdáva aj Sue Atkinsovej, autorke kníh o výchove detí. „Detská psychológia a správanie psov sú samozrejme veľmi komplexné a individuálne oblasti, no existujú medzi nimi niektoré pozoruhodné podobnosti,“ tvrdí. „Samozrejme, nechceme podobnosť medzi výchovou detí a psíkov dotiahnuť príliš ďaleko, no na základnej úrovni je čo porovnávať,“ dodáva.