Vedecký tím z univerzity v juhofrancúzskej Provenci dospel k záveru, že u obyvateľov oblastí kedysi ovládaných Rímom je menej pravdepodobné, že ich organizmus bude vybavený variantom génu chrániaceho pred nákazou vírusu spôsobujúceho ochorenie AIDS. Poznatky sa týkajú územia, ktoré teraz zahŕňa oblasť Anglicka cez Francúzsko a Španielsko až po Grécko.
Ďalšie poznatky však naznačujú, že tieto súvislosti by mohli mať pôvod aj v iných širších javoch ako šírenie moru či kiahní.
Téza francúzskych bádateľov je založená na myšlienke, že rímski okupanti mohli do obsiahnutých území priniesť niečo, čo malo široký dopad na gény moderných Európanov. Podľa francúzskeho tímu frekvencia týchto variantov presne zodpovedá posunu hraníc rímskeho impéria.
V krajinách ako Španielsko, Taliansko a Grécko, ktoré sa dlho nachádzali vo vnútri hraníc rímskej ríše, sa frekvencia génu CCR5-Delta 32 pohybuje od nuly do šiestich percent. Tento gén znamená do určite miery ochranu pred HIV.
V krajinách na okraji rímskeho impéria, ako je napríklad súčasné Nemecko či Anglicko, sa údaj pohybuje medzi ôsmimi a 11,8 percenta a v krajinách, ktorých územie sa Rimanom nikdy nepodarilo ovládnuť, je tento výskyt výrazne vyšší.
Vedci však nie sú presvedčení, že by tieto genetické rozdiely vyplývali z toho, ako sa rímski vojaci miešali s miestnym obyvateľstvom. Z histórie je známe, že k tomu príliš často nedochádzalo a že invazné a okupačné jednotky nepochádzali z Ríma, ale z iných častí impéria.
Pravdepodobnejšie je, že Rimania mohli so sebou priniesť chorobu, na ktorú boli ľudia s variantným génom CCR5-Delta32 mimoriadne náchylní. To sa zhoduje s niektorými ďalšími teóriami, ktoré skúmajú, prečo niektorí ľudia majú variantný gén a iní nie.