„Na Slovensku dochádza k posilneniu významu súkromia, ľudia sa viac obracajú do rodiny a k priateľom. Dá sa to nazvať privatizáciou súkromného života,“ zhodnotila sociologička Zuzana Kusá. Rodinu na najvyššiu priečku zaradilo v prieskume takmer 90 percent opýtaných, priatelia a známi sú veľmi dôležití v živote takmer polovice Slovákov. Od roku 1991 zároveň neustále klesá záujem o politiku, a to nielen na Slovensku, ale aj v ostatných európskych krajinách.
Napriek zvyšujúcemu sa počtu detí, ktoré sa narodia mimo manželstva, na Slovensku stále prevláda názor, že dieťa potrebuje domov s obidvoma rodičmi, aby vyrastalo šťastne. Myslí si to vyše 90 percent Slovákov, európsky priemer je len 85,4 percenta. Celkovo sú však v porovnaní s Európanmi ľudia na Slovensku menej zásadoví.
S výnimkou eutanázie či potratu skôr pripúšťajú konanie, keď sa porušuje zákon či morálka. Slováci sú postupne tolerantnejší napríklad k uplácaniu, ale aj klamstvu či rozhadzovaniu smetí na verejnosti. A hoci v recepte na šťastné manželstvo považujú podľa prieskumu za najdôležitejšiu surovinu vernosť, polovica Slovákov dokáže ospravedlniť náhodný sex a rozvod považuje za neprípustný len približne štvrtina opýtaných.
Za 17 rokov sa tiež ľudia naučili viac akceptovať homosexualitu alebo fajčenie marihuany. Prestali však dôverovať iným ľuďom. „Ľudia v súčasnosti veria viac v reinkarnáciu ako iným ľuďom. Kým v roku 1991 si viac ako pätina Slovákov myslela, že väčšine ľudí sa dá dôverovať, tento rok ich počet klesol na zhruba 12 percent. V reinkarnáciu pritom podľa prieskumu verí vyše 13 percent opýtaných,“ podotkla Kusá.
Významné zmeny nastali od pádu komunizmu aj vo vnímaní práce. Dobrý zárobok, ktorý si drží prvé miesto od roku 1991, naberá stále na dôležitosti a najväčšiu váhu má už pre viac ako 93 percent ľudí. „V prieskume pred deviatimi rokmi sa prepadla váha sociálnych stránok práce, ako príjemní kolegovia či spoločenská prospešnosť. Na význame stratila aj hodnota sebarealizácie. V tohtoročnom prieskume sa však opäť dostali do popredia,“ skonštatoval sociológ Bohumil Búzik.
Za najdôležitejšiu úlohu, ktorá stojí pred krajinou najbližších desať rokov, považujú Slováci udržanie poriadku. Od začiatku deväťdesiatych rokov však dôležitosť tejto otázky stráca na význame a do popredia sa dostáva boj so zdražovaním. „Prekvapilo nás však, že hoci ľudia podľa iných prieskumov v súčasnosti považujú zvyšovanie cien za problém číslo jedna, za deväť rokov jeho dôležitosť takmer nestúpla. Vo Francúzsku napríklad každý druhý človek tvrdí, že riešenie problému zdražovania je najdôležitejšou úlohou štátu,“ uviedla Kusá.