Tri nové obete ukazujú, že rozdelenie mesta sa tragicky dotýkalo ľudí každého veku. Najmladšou novou obeťou je šesťročný Andreas Senk. Chlapec sa v septembri 1966 spolu so svojimi kamarátmi hral na brehu rieky Spréva v západnej časti mesta. Spadol však do rieky a tá už patrila ku „komunistickému“ Berlínu, svojím pádom teda prekročil hranicu. Jeho kamaráti sa snažili zohnať pre neho pomoc, ale náhodní okoloidúci to odmietli, keďže za pokus o prekročenie hranice hrozilo zastrelenie. Chlapec sa utopil pred ich očami.
Ďalšou novou obeťou je 25-ročný Thomas Taubmann. Ten sa v roku 1981 skryl v nákladnom vlaku. Keď sa vlak blížil k hraniciam Západného Berlína, Taubmann z neho vyskočil a pri tom zomrel. Poslednou pridanou obeťou je Ulrich Krzemien, ktorý sa utopil v roku 1965. Vtedy sa snažil preplávať zo západnej časti do východnej, pričom podľa svedkov bol „veľmi pravdepodobne opitý“. Rieku sa mu takmer podarilo preplávať, do problémov sa dostal až 20 metrov pre brehom. Na jeho volania o pomoc však východonemeckí strážcovia nereagovali a nechali ho zomrieť.
Najnovšie prípady sú založené na vyšetrovaní, analýze archívov a rozhovoroch s očitými svedkami. Hans-Hermann Hertle, ktorý viedol výskum, povedal, že predchádzajúce čísla boli o niečo nižšie preto, že brali do úvahy len zabitia spôsobené brutalitou. Smrť Sinka, Taubmanna a Krzemiena nesúviseli so zatknutím, ale boli v dôsledku existencie Berlínskeho múru. Číslo môže podľa neho ešte stúpnuť, v súčasnosti preverujú 16 podozrivých prípadov.