To, čo hmotu do onoho prúdu tiahne, musí byť mimo pozorovateľnú časť vesmíru, myslia si vedci. Ak hovoria astronómovia o pozorovateľnom vesmíre, nemyslia oblasť pozorovateľnú okom, ale vybavenými najsilnejšími teleskopmi.
Majú na mysli časť vesmíru, ktorá by bola vôbec pozorovateľná bez ohľadu na to, ako vyspelé by bolo naše optické vybavenie.
Predpokladá sa, že vesmír vznikol asi pred 13,7 miliardami rokov. Aj v prípade, že sa v okamihu Veľkého tresku svetlo vydalo na cestu k nám vesmírom, nemohlo sa dostať ďalej ako práve do vzdialenosti 13,7 miliardy svetelných rokov. Môžu však existovať časti vesmíru, ktoré ležia ešte ďalej, pretože nevieme, ako veľký vesmír je. Nemôžeme ich však sledovať, pretože pozorovateľný vesmír pre nás predstavuje len tú časť, kam mohlo svetlo za celú dobu trvania vesmíru doputovať.
Vedci temný prúd objavili, keď študovali niektoré z najväčších štruktúr vo vesmíre – ohromné zhluky galaxií. Tieto zhluky sú zoskupením zhruba tisícky galaxií, rovnako ako veľmi horúcich plynov vylučujúcich röntgenové lúče. Pozorovaním interakcie röntgenového žiarenia a vesmírneho mikrovlnného pozadia (CMB), ktoré predstavuje zvyšková radiácia po Veľkom tresku, môžu vedci študovať pohyb zhlukov galaxií.
Tím vedený astrofyzikom Alexandrom Kashlinským z Goddarovho strediska vesmírnych letov amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír zistil, že zhluky sa pohybujú rýchlosťou takmer 3,2 milióna kilometrov za hodinu smerom k oblasti na nebi medzi súhvezdím Kentaura a Plachet (latinsky Centaurus a Vela). Tento pohyb je odlišný od rozpínania vesmíru, ktorý urýchľuje sila nazývaná temná energia.
„Zaznamenali sme podstatnú rýchlosť a navyše, táto rýchlosť sa neznižuje so vzdialenosťou, teda tak ďaleko, ako sme zatiaľ schopní zmerať,“ povedal Kashlinský pre server SPACE.com. „Hmota v pozorovateľnom vesmíre jednoducho nemôže produkovať taký prúd, aký meriame.“
Podrobnosti o novom objave budú zverejnené 20. októbra v novom čísle časopisu Astrophysical Journal Letters.