Mikuláš II. abdikoval na vrchole boľševickej revolúcie. Spolu s jeho ženou Alexandrou, synom a štyrmi dcérami ho 17. júla 1918 zastrelili. Doteraz bol krvavý čin úradmi označovaný za vraždu a nie ako akt politického násilia. Symbolickému verdiktu súdu predchádzala dlhá kampaň monarchistov a potomkov cárskej rodiny, ktorí žiadali, aby Mikuláša II. uznali za obeť zločinu podľa ruského práva.
Rozhodnutím súdu bola „bezdôvodne utláčaná“ cárska rodina zbavená akejkoľvek viny. Sovietske vedenie ako dôvod ich popravy udávalo zločiny Romanovovcov na ruskom ľude. „Pre našu spoločnosť je veľmi dôležité, že zločiny, vykonané pred 90 rokmi, budú odsúdené a nespravodlivé obvinenia voči cárovi a jeho príbuzným… odvolané,“ povedal Alexander Sakatov, zástupca cárovej príbuznej, veľkovojvodkyne Marie Vladimirovny.
Ostatní príslušníci bývalej vládnej dynastie boli rehabilitovaní už v minulosti. Výzvy na rehabilitáciu cárskej rodiny bolo počuť aj v roku 2002 za vlády vtedajšieho prezidenta Vladimira Putina. Ortodoxná cirkev ich pritom v roku 2000 kanonizovala ako mučeníkov. Na 90. výročie smrti si prišli na miesto činu uctiť ich pamiatku stovky ruských monarchistov. Telesné pozostatky Romanovovcov zavraždených v Jekaterinburgu sú pochované v Petrohrade.
Ruského cára Mikuláša II., jeho ženu a päť detí zavraždili boľševici bez akéhokoľvek procesu, aby sa tak zabránilo ich možnému návratu k moci a tým aj pádu revolúcie. Ruské úrady už medzičasom uznali milióny ľudí, ktorých sovietsky režim prenasledoval, za politické obete.