„V Čechách existuje väčšinová zhoda, že práve prvá republika bola tou ‚zlatou érou‘ národa a je vyzdvihovaná ako obdobie demokracie a modernizácie. Na Slovensku takýto zdieľaný konsenzus nebol a nie je,“ povedala analytička Inštitútu pre verejné otázky Oľga Gyárfášová. Dodala, že Slováci kladne vnímajú skôr vznik samostatného Slovenska v roku 1993, Slovenské národné povstanie či nežnú revolúciu z roku 1989.
„Identifikácia tu bola v porovnaní s identifikáciou v českých krajinách od začiatku celkovo slabšia,“ doplnil sociológ Slovenskej akadémie vied Krivý. Podľa neho ešte na začiatku 90. rokov mali obyvatelia Slovenska k prvej republike prevažne pozitívne postoje, aj keď nie príliš výrazne. „Proces nepripomínania, odsúvania tém, zabúdania viedol odvtedy k väčšiemu rozšíreniu indiferentných postojov,“ poznamenal.
Krivý pripomenul, že na slovenskej strane bol a stále je častý pocit nerovnoprávnosti či „slabšieho slovenského brata“. Upozornil však aj na výskum spred piatich rokov, podľa ktorého ľudia z 25 historických udalostí Slovenska najčastejšie vyzdvihli práve vznik ČSR v roku 1918. Urobilo tak 36 percent respondentov.
Ak niekto na Slovensku dá najavo, že má k prvej republike dobrý vzťah, podráždené reakcie spoluobčanov mu pravdepodobne nehrozia. „Pochváliť prvú Československú republiku možno dnes na Slovensku bez rizika, zvyčajne tým vyvoláte súhlas, podporu a neraz i spriaznenosť, ale silnejšie emócie to prebúdza iba u menšiny,“ poznamenal sociológ.
Spomedzi osobností predvojnového obdobia Slováci podľa ankiet najpozitívnejšie hodnotia jedného zo zakladateľov spoločného štátu Milana Rastislava Štefánika. Štefánika však majú v úcte nielen ľudia nostalgicky spomínajúci na predvojnovú demokraciu, ale aj protičeskí nacionalisti. „Štefánika, kým žil, veľká časť Slovenska nepoznala, tragickou smrťou sa stal symbolom, dokonca martýrom. Patrí k tým ‚pomníkovým postavám‘, čiže vystaveným na piedestáli, ale bez väčšieho osvojenia si historického odkazu,“ povedala Gyárfášová.
