Dušičkové kvety podliehajú móde

Slovenské cintoríny menia vzhľad. Na hroboch zosnulých už neležia len chryzantémy, čečinové vence či umelé kvety. Ľudia sú otvorenejší a nebránia sa farebnejšej výzdobe ako v minulosti. Okrem pomníkov bude počas najbližšieho víkendu majetnosť a vkus pozostalých reprezentovať aj kvetinová výzdoba. Spomienky vyjdú rodiny na stovky až tisícky korún.

29.10.2008 10:18
Chryzantémy, dušičky Foto:
debata

Hoci sa už najmä mladší a ľudia z miest neboja experimentovať, chryzantémy majú stále neohrozené postavenie pri výzdobe hrobov. Ich cena kolíše od regiónu k regiónu, pričom vidiek je o polovicu lacnejší ako mesto.

V malom juhoslovenskom mestečku Hurbanove vyjde črepníková chryzantéma podľa veľkosti od 100 do 150 korún. Ešte lacnejšie ich ponúkajú predavači popri ťahoch hlavných ciest – tam sa dajú kúpiť chryzantémy aj za 50 až 70 korún.

Zato v kúpeľných Piešťanoch je cenové rozpätie takmer ako v hlavnom meste – malé chryzantémy tu stoja 60 korún, veľké s priemerom kruhu 1,5 metra idú po 250 korún, v Bratislave aj po 300 korún.

„Hoci do Dušičiek zostali len tri dni, ľudia si nechávajú kúpu na poslednú chvíľu,“ sťažovala sa pestovateľka kvetov z Hurbanova Klára Hamarová. Na pestovanie chryzantém sa vrhli mnohí južania, a tak konkurencia drží ceny na uzde a udržiava vysokú ponuku do posledného dňa.

Na vidieku sa podľa Hamarovej stále nakupujú najmä chryzantémy. Starší si žiadajú len biele a žlté kvety, mladí majú radšej oranžovú, staroružovú či lilavú farbu chryzantém.

Úplne iný vkus vládne v hlavnom meste. Ľudia tu viac zarábajú, dostanú sa častejšie do zahraničia a aj mestskí floristi razia cestu novej kvetinovej výzdobe. Najrozšírenejšiu chryzantému podľa známeho slovenského floristu Ivana Bednárika môže na hroboch pokojne nahradiť hortenzia.

„Kvety hortenzie vyzrievajú práve v dušičkovom čase a aj po zmrznutí si zachovávajú pôvodnú krásu,“ tvrdí Bednárik. Tento mladý muž sa nebojí experimentovať ani s farebnou kapustou. „Jej kvety pripomínajú ruže a rastlina prežije na hroboch až do jari,“ vraví Bednárik.

Ďalším zaujímavým typom výzdoby sú mrazom sušené ruže. Vyzerajú ako živé, mráz ich už nespáli a dlho po položení si uchovávajú sviežu krásu. Bednárik preferuje živé kvety pred umelými. Pokiaľ ide o farby, rešpektuje vkus svojich zákazníkov. Vraví, že momentálne letí v hlavnom meste žltá a fialová spolu s oranžovou, ale aj bielo-ružové kombinácie.

Tradičné vence a črepníky vytláčajú moderné kvetinové kríže a srdcia. Pokiaľ ide o zákazkovú prácu, umelecké dielko nie je vôbec lacné. Kríže vychádzajú v Bratislave na 600 až 700 korún, kvetinové srdcia na tisícku aj viac.

„Vkus Slovákov sa mení, čo je zreteľné najmä posledných päť rokov,“ všíma si vedúci Botanickej záhrady na Strednej odbornej škole záhradníckej v Piešťanoch Jozef Šimko. Súvisí to so zlepšovaním sa životnej úrovne obyvateľstva a celkovou zmenou životného štýlu.

„Ľudia oveľa viac ako v minulosti prihliadajú na kvalitu ponúkaných kvetov a takisto na originalitu výzdoby. Čoraz viac spotrebiteľov sa dožaduje nie masových, ale originálnych kvetinových diel,“ hovorí Šimko.

Na hroby sa tak dostávajú napríklad aj orchidey. Pravda, nie živé, ale umelé. „Často ide o dokonalé napodobeniny živých kvetov, takže ľudia ich neváhajú kúpiť. Kvety na hroboch sú totiž pre mnohých otázkou osobnej prestíže,“ podotýka Šimko a dodáva, že drahý aj lacnejší kvet by mal vždy vyjadrovať úctu živých k zosnulým blízkym.

debata chyba