Médiá v Číne posúvajú hranice slobody slova

V predvečer reforiem fungovali čínske médiá na základe príkazov a zošnúrovaných predpisov a ich obsah diktovali každodenné heslá. O tridsať rokov neskôr mediálne tabu síce stále ostávajú, novinári však posúvajú ich hranice. Výdatnou pomocou sa stal internet a nové technológie.

15.12.2008 09:49
Čína, vojak Foto:
ilustračné foto
debata

Prednedávnom čínske internetové stránky a médiá napadli vládu v centrálnej provincii Che-nan za to, že prijala 11 námestníkov primátora, čo čínsky denník Beijing News označil za „neprijateľné“ plytvanie peniazmi. Štátna tlačová agentúra Nová Čína nedávno použila výraz „štrajk“, keď opisovala, ako rozhnevaní vodiči taxíkov v meste Čchung-čching na juhozápade štátu prerušili prácu.

Čínske médiá čoraz častejšie informujú o témach, ktoré boli ešte pred desaťročím tabu. Platí to predovšetkým pre noviny a časopisy, ktoré sú považované za „komerčné“. Vládnou komunistickou stranou vydávaná tlač sa môže snažiť brzdiť tento trend, ale aj oni musia niekedy popustiť svoj obsah, ak nechcú stratiť čitateľov a prepadnúť sa v počte predaných výtlačkov.

Verejná mienka sa stáva pánom médií

„Zatiaľ čo stranícke noviny tiahnu k suchej propagande ospevujúc kroky straníckych predstaviteľov, komerčné noviny občas ponúkajú rozmanitejší obsah,“ hovorí David Bandurski z Hongkonskej univerzity. „Médiá sa pochopiteľne stále musia podriaďovať svojim stranickým pánom, aby si zabezpečili vlastné prežitie, zároveň však majú nových pánov v miliónoch čím ďalej, tým informovanejšiích konzumentoch médií. Toto napätie môže otvoriť priestor pre dosť dobrú novinárčinu bez ohľadu na kontrolu.“

Stále však existuje množstvo oblastí, ktorým sa novinári musia vyhýbať, hovorí novinár, ktorý si ako obvykle neželal byť menovaný. Medzi obsah, ktorý je pre čínske médiá úplne zakázaný, podľa neho patria napríklad správy podporujúce demokratické protesty na námestí Tchien-an-men v roku 1989, nezávislosť Taiwanu či Tibetu alebo sympatie sa zakázaným duchovným hnutím Fa-lun-kung.

Navyše, zatiaľ čo miestni oficiálni činitelia sa môžu stať terčom investigatívnej žurnalistiky, vysoko postavení predstavitelia zostávajú nedotknuteľní. „Môžeš zabíjať blchy, ale nie tigre,“ hovorí mietsne príslovie. Ak sa novinári pustia do „veľkého zvieraťa“, je to interpretované ako signál, že sa rýchlo blíži demisia dotknutého.

Nový trend komunistickej propagandy

Isté prispôsobenie sa novému prostrediu však preukázal aj odbor propagandy komunistickej strany, ktorý kontroluje čínske médiá. Vo veku internetu a mobilných telefónov už nemôžu úrady dúfať, že sa im pred obyvateľmi podarí ututlať niektoré správy. Preto sa teraz snaží médiám poskytnúť vlastnú verziu faktov.

„Jedným z najlepších príkladov, ako to funguje, bol nedávny protest taxikárov v Čchung-čchingu,“ hovorí Bandurski. Informácie o ňom podávala výlučne oficiálna tlačová agentúra Nová Čína, ktorá ich čerpala prevažne z tlačovej konferencie miestneho šéfa komunistickej strany Po Si-laja.

„Informácie neboli mylné, ako by sa pravdepodobne stalo v minulosti, ale všetko, čo sme dostali, bola oficiálna verzia faktov, s ktorými sme museli zaobchádzať opatrne, a nepúšťať sa do príliš veľkej otvorenosti,“ dodáva Bandurski.

debata chyba