Finta však nie je v tom, aby kapor zjedol veľa. Ide o to, aby sa živiny z jeho potravy dostali na tie správne miesta.
„Musí sa prikrmovať, aby narástol. V jeho prirodzenej potrave, v planktóne, je veľa bielkovín. My však nechceme, aby ich míňal na energiu, ale aby ich využíval na stavbu svojho tela. Preto mu dáme energetickú náhradu – cukry, ktoré sú ukryté v obilninách,“ vysvetlil Martin Farský zo Slovenského rybárskeho zväzu.
Kapry sa v zime neprikrmujú, pretože by nič nezjedli. Pri mínusových teplotách prestávajú prijímať potravu a žijú zo zásob. Do jari zhodia desatinu váhy.
Ako rastie vianočný kapor
Vianočné kapry sú deti zo skúmavky. V sklenených fľašiach sa z ikier liahne plôdik, ktorý potom rybári nasadia do rybníčkov. Tu sa rozbiehajú obrovské hody. Malé rybky všetko vyžerú. „V priebehu 24 hodín dokážu zdvojnásobiť svoju hmotnosť,“ prezradil Farský. Po troch až štyroch týždňoch drancovania nezostane v rybníku po planktóne ani stopy. Merajú asi tri až päť centimetrov, rybári ich volajú rýchlené kapry. A od tohto okamihu sa rozbieha ich celoživotné sťahovanie.
Kapor mení bydlisko dva razy do roka. Rybári kapry vylovujú z chovných rybníkov v októbri, prípadne v novembri. Premiestnia ich do komorových rybníkov, ktoré sú hlbšie. Kapry sa v nich zdržiavajú pri dne, ľahšie tak prezimujú. Na jar sa vracajú do rybníka. A na zimu opäť do komory. Takto sa to točí každý rok, až kým nenarastú do správnej hmotnosti.
Najpredávanejšie a podľa niektorých rybárov najchutnejšie sú trojkilové kapry. Štvorročkovia.
Životný priestor kaprov sa na sklonku ich života zmenšuje. Začína sa to vypustením rybníka. Kapry sa zhromaždia na jednom mieste, rybári spustia siete, pochytajú ryby a preložia ich do malej nádrže zvanej sádka. Tam strávia asi jeden mesiac do Štedrého dňa. Prúdi sem voda, ktorá ryby očisťuje a zbavuje rybaciny – ich pachu.
Ako mizne vianočný kapor
Najväčšie kaproškodce majú dve krídla alebo štyri nohy a sú pritom chránené zákonom. „Problémy robia najmä kormorány. Domáce kŕdle až tak neškodia. Ale kormorány, ktoré v húfoch prelietajú cez územie Slovenska napríklad z Poľska, vedia rybníky poriadne preriediť. Jeden kormorán zožerie denne trištvrte kila mäsa,“ naznačil Martin Farský.
Po kapry si chodia ešte aj vydra a norok americký. Ten sa do voľnej prírody dostal zo zajatia a z ľudí ani strážnych psov nemá strach.
„Objavujú sa aj pytliaci, ale nie je to hrozné. Zato kŕdeľ kormoránov dokáže na jednom rybníku urobiť škodu od 20 do 50 percent,“ povedal Farský.
Kapry majú v rybníkoch pestrú spoločnosť – okrem dravca, akým je sumec alebo šťuka, sú to amury a tiež tolstolobiky, ryby podobné kaprovi, len o niečo mastnejšie. Práve ony sú spolu so pstruhmi jedinými vianočnými rybami vychovanými na Slovensku. Takmer všetky vianočné kapry prichádzajú na Slovensko z rybníkov v Česku.