Podľa prezidentky Zuzany Čaputovej to bolo to „najlepšie možné rozhodnutie pre našu bezpečnosť“. Hlava štátu tak ocenila tých, ktorí sa o vstup pričinili – bolo to obdobie druhej vlády Mikuláša Dzurindu.
Čo získalo Slovensko vstupom do aliancie?
Slovenská republika sa presne pred 20 rokmi stala plnoprávnym členom Severoatlantickej aliancie (NATO). Pri Aliancii treba pripomínať fakt, že všetky rozhodnutia sa prijímajú konsenzom. Krajiny môžu mať ráznejší hlas, pri budovaní konsenzu im ale nepomôže. Samozrejme, hráčom, bez ktorého by Aliancia nevznikla a bez ktorého si iba ťažko predstaviť väčšinu aktivít, sú USA.
NATO presadzuje predovšetkým mierové riešenie sporov. Ak však diplomatické úsilie zlyhá, disponuje vojenskými silami pre zabezpečovanie krízového manažmentu. Tieto operácie sú vykonávané v súlade s ustanovením zakladajúcej zmluvy o kolektívnej obrane – článku 5 Washingtonskej zmluvy alebo na základe mandátu Organizácie Spojených národov, či už samostatne alebo v spolupráci s inými štátmi a medzinárodnými organizáciami.
Spoločenstvo má pre Slovensko predstavovať bezpečnostný dáždnik proti napadnutiu. Príkladom je zabezpečenie vzdušeného priestoru potom ako Slovensko darovalo vojenskú techniku na Ukrajinu. Predchádzajúca vláda rozhodla, že susedom pošle systém protivzdušnej obrany S-300, všetky stíhačky MiG-29 a časť systémov Kub. Spojenci zo Severoatlantickej aliancie sa zároveň zaviazali, že budú chrániť naše nebo, kým vláda nezaobstará náhradu za darované systémy. Zatiaľ s ochranou neba pomáhajú susedné krajiny, stíhačky z flotíl ozbrojených síl Českej republiky, Poľska a Maďarska strážia naše územie v rámci takzvaného air policingu. „Dohoda o ďalšom predĺžení podpory zo strany susedných štátov naďalej trvá, postupne od príchodu jednotlivých stíhačiek F-16 túto úlohu budeme preberať,“ uviedol pre Pravdu minister obrany Robert Kaliňák.
Náhradu za S-300 nám zatiaľ poskytovali spojenci z NATO, a to vo forme požičania svojich systémov PVO. Vzdušný priestor po odchode S-300 dočasne chránili štyri batérie systému Patriot – dve požičalo Nemecko, jednu Holandsko a jednu USA.
No časť politickej scény upozorňuje, že Slovensko stratilo svoju vojenskú suverenitu a žiadajú referendum o vystúpení z NATO. Aj poslanec Rudolf Huliak (SNS) krátko po voľbách uviedol, že sa v rámci SNS budú snažiť iniciovať povinné referendum o vystúpení Slovenska zo Severoatlantickej aliancie a Európskej únie. Dodal však, že svoj program plánujú národniari presadzovať len do tej miery, ako im umožňuje váha ich mandátu. Doterajšie vyjadrenia členov vládnej koalície naznačujú, že neexistujú plány meniť zahraničnopolitickú orientáciu Slovenska.
Zmarené referendum
Slovenská republika deklarovala svoje záujmy pripojiť sa k euro – atlantickej komunite na základe ustanovenia Slovenskej republiky 1. januára 1993. Inauguračné dokumenty zahŕňali hlavné priority zahraničnej politiky, súčasťou ktorých bola aj ambícia dosiahnuť členstvo v NATO a Európskej únii. Všetky vlády od roku 1994 až po vstup v roku 2004 si členstvo v NATO stanovili ako jednu zo svojich najdôležitejších priorít až 29. marca 2004 odovzdal vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda (SDKÚ) v americkej metropole ratifikačné listiny Slovenska k Washingtonskej zmluve.
Česko, Maďarsko aj Poľsko nás predbehlo a zelenú kartu na vstup do aliancie získali o päť rokov skôr, ako my. Slovensko bolo vynechané pre kauzy vtedajšej vlády, ale aj nedodržiavanie princípov demokracie.
Krajiny uchádzajúce sa o členstvo v NATO museli preukázať, že sú fungujúcimi demokraciami založenými na trhovej ekonomike, rešpektujú práva menšín v súlade s princípmi OBSE, majú vyriešené problémové susedské vzťahy či sa zaviazali riešiť spory mierovou cestou.
O vstupe do Severoatlantickej aliancie malo rozhodnúť referendum, ktoré sa konalo v máji 1997. Stalo sa známe tiež ako „zmarené referendum“. Tri jeho otázky navrhla Mečiarova vláda: 1. Ste za vstup SR do NATO? 2. Ste za rozmiestnenie jadrových zbraní na území SR? 3. Ste za rozmiestnenie vojenských základní na území SR?
Vtedajší slovenský prezident Michal Kováč rozhodol o spojení referenda so štvrtou otázkou, ktorá sa týkala zmeny voľby prezidenta. Prvú hlavu štátu totiž stanovil parlament trojpätinovou väčšinou. Otázka znela: „Súhlasíte, aby prezidenta SR volili občania SR podľa priloženého návrhu ústavného zákona priamo?“ Na pokyn ministra vnútra Gustáva Krajčiho však boli vytlačené lístky iba s tromi otázkami a účasť na referende dosiahla len necelých desať percent, takže bolo neplatné.
Po parlamentných voľbách v roku 1998 nastúpila vláda premiéra Mikuláša Dzurindu. Ten v priebehu niekoľkých dní od nástupu navštívil sídlo NATO v Bruseli a informoval generálneho tajomníka NATO Javiera Solanu, že jeho vláda je odhodlaná začať nové rokovania o vstupe.
V roku 1999 bolo Slovensko zaradené na zoznam kandidátskych krajín a o našom vstupe do aliancie sa rozhodlo o tri roky neskôr.
Garancia bezpečnosti
Členstvo v NATO poskytuje Slovensku bezpečnostné garancie na takej úrovni, aké by krajina jeho rozmerov nikdy nebola schopná sama dosiahnuť. Prezidentka Zuzana Čaputová to uviedla na návšteve Styčného tímu pre integráciu síl NATO (NFIU) v bratislavských Vajnoroch.
„Toto naše rozhodnutie spred 20 rokov považujem za najdôležitejšie, pokiaľ ide o zabezpečenie istôt bezpečnosti a prosperity našej krajiny. Pretože sme v klube, ktorý nám poskytuje ochranu v súčasnosti aj do budúcna,“ vyhlásila prezidentka a hlavná veliteľka Ozbrojených síl SR.
Čaputová hovorí o členstve v najsilnejšom obrannom klube. „Poskytuje nám to naozaj veľa garancií a veľmi konkrétnej potenciálnej pomoci, ak by bolo potrebné,“ zhodnotila pre médiá. Poukázala napríklad pomoc spojencov pri zabezpečení vzdušného priestoru Slovenska. K perspektíve NATO poznamenala, že po vypuknutí ruskej agresie na Ukrajine Aliancia nikdy nebola zjednotená, tak ako teraz.
NFIU podľa prezidentky symbolizuje spoluprácu spojencov, členských krajín NATO, v duchu hesla jeden za všetkých, všetci za jedného.
Veliteľ NFIU Marián Kurilla vyzdvihol, že styčný tím po prvý raz v histórii navštívil prezident SR. Nielen minulosť, ale aj prítomnosť podľa neho potvrdzuje význam vstupu Slovenska do Aliancie. Vyzdvihol kľúčovú úlohu tímu styčného tímu.