Oficiálnu verziu vládneho programu vláda a parlament posúdia na budúci týždeň.
Politológ Miroslav Kusý z Univerzity Komenského považuje programové vyhlásenie za „bezzubé“ a podľa neho sa tam nedostala väčšina Ficových predvolebných sľubov. Príkladom sú vyhlásenia o okamžitom stiahnutí slovenských vojakov z Iraku. V programe z toho ostalo len to, že vláda „prehodnotí zapojenie ozbrojených síl“ do operácie Iracká sloboda.
Predvolebné i povolebné vyhlásenia premiéra Fica boli podľa Kusého „slová do vetra“, ktoré nemal podložené vypracovaným programom. „Premiér nemal predstavu, čo má po voľbách robiť, a preto bolo okolo programového vyhlásenia dlho ticho,“ tvrdí Kusý.
„Zodpovedná vláda by mala povedať nielen to, kde chce pridať, ale aj to, kde uberie,“ povedal Peter Goliaš z bratislavského Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy. Rozpočet v školstve a zdravotníctve by sa mal podľa pracovnej verzie vládneho programu zvýšiť o niekoľko miliárd korún; zatiaľ nie je jasné z akých zdrojov chce vláda toto navýšenie pokryť.
Politológ Rastislav Tóth z trnavskej Univerzity sv. Cyrila a Metoda považuje program Ficovej vlády za „ústretovejší“, a to najmä v daňovej oblasti. „Predpokladám, že program bol tvorený v spolupráci s podnikateľskou sférou, ktorej vplyv v ňom cítiť,“ povedal Tóth.
Medzi oblasti, v ktorých najsilnejšia z vládnych strán Smer-sociálna demokracia na čele s premiérom Ficom sľubovala najväčšie zmeny, patrí zdravotníctvo. Zrušenie 20 a 50 korunových poplatkov, zastavenie transformácie nemocníc na akciové spoločnosti a zmenu dvoch najväčších zdravotných poisťovní na verejnoprávne spoločnosti, ktoré plánuje nový minister zdravotníctva Ivan Valentovič, môže podľa Goliaša opäť urýchliť rast dlhu v rezorte. Spotreba zdravotníckych výkonov zo strany obyvateľov môže podľa neho prevýšiť zdroje v zdravotníctve a ministerstvo nebude mať nástroje, ako ju regulovať.