Analýza: Čo chýba Smeru, aby bol naozaj sociálnou demokraciou

Politológ Tomáš Koziak hovorí o „slovenskej anomálii“, keď si pravicoví liberáli z SaS prisvojili agendu registrovaných partnerstiev a marihuany. „Tá je však v európskom priestore obvykle blízka sociálnym demokratom, ktorí preferujú témy menšinových práv,“ hovorí. A naopak, porovnáva, SaS je euroskeptická, na rozdiel od prakticky všetkých liberálnych strán zastúpených v Európskom parlamente, ktorým je vlastný eurooptimizmus.

Keby bol Smer štandardnou sociálnodemokra­tickou stranou, so súčasnou politickou silou 83 hlasov v parlamente by registrované partnerstvá mohol schváliť takmer okamžite. No ak by päť až sedem percent ľudí s homosexuálnou orientáciou vrátane ich príbuzných stavilo na takúto logiku, tešili by sa predčasne.

„Táto problematika nie je na programe dňa. Chceme a potrebujeme sa prednostne sústrediť na opatrenia, ktoré pomôžu zvýšiť životnú úroveň občanov,“ odkazuje im hovorca Smeru Erik Tomáš.

Podobne neštandardný je podľa Koziaka vzťah Smeru k cirkvám, predovšetkým k najsilnejšej rímskokatolíckej. Okrem spomenutého prehliadania problémov homosexuálov Fico napríklad sľúbil, že nikdy nebude jednostranne presadzovať odluku cirkvi od štátu, odmieta liberalizáciu interrupčného zákona, pripúšťa diskusiu o nedeli bez práce a podobne. „Sociálnodemo­kratické strany v západnej Európe sa spravidla usilujú o presný opak,“ zdôrazňuje politológ.

Podľa Koziaka pritom ťažko spochybňovať, že Fico je srdcom ľavičiar, verný ľavicovým hodnotám. „No zároveň je aj politický počtár a bojuje o voličské hlasy na každom fronte. Tak, ako zozbieral voličov SNS, HZDS a zintegroval celú ľavicu, usiluje sa získať aj konzervatívneho voliča,“ uvažuje. Fico je podľa neho opatrný a vedomý si toho, že Slovensko je krajinou veriacich, ktorí však zároveň cítia sociálne. A cirkev v minulosti na tomto území dlho nahrádzala sociálnu funkciu štátu. Prelínanie kresťanských a sociálnych ideí je síce vlastné aj nemeckej CSÚ, od tej je však Smer podľa Koziaka ďaleko.

Na druhej strane je však politológ presvedčený, že nová vláda na mnohé požiadavky, ktoré cirkev presadzuje dlhodobo, nikdy nepristúpi. Týka sa to napríklad dotiahnutia zmluvy o výhrade vo svedomí. A pripomína, že za svojej prvej vlády v rokoch 2006 až 2010 urobil Fico takisto viacero rozhodnutí pre cirkev úplne neprijateľných, či už o financovaní cirkevných škôl a zariadení sociálnych služieb, či v podpore medzinárodného Dohovoru o adopcii dieťaťa, ktorý umožňuje adopciu detí aj homosexuálom.

Aj podľa sociologičky Sylvie Porubänovej je stav, keď si slovenské politické strany „miešajú agendy“, len ďalším dôkazom, že ešte nie sú štandardné. „Ľudskoprávne problémy, teda aj práva menšín vrátane homosexuálov, sú jednoznačne parketou sociálnej demokracie. Európa a nepochybne aj tunajší zástupcovia menšiny budú na Smer vyvíjať silný tlak, aby sa registrované partnerstvá uzákonili aj na Slovensku,“ predpovedá.

Sociologička však nepredpokladá, že sa tento cieľ podarí dosiahnuť už v tomto volebnom období. Pretože tak, ako sa SaS snaží na tieto témy voličov prilákať, sa zase Smer podľa nej bojí, že ak ich prijme za svoje, mnoho voličov stratí. „Deklaruje preto, že proti registrovaným partnerstvám v zásade nie je, no prednostne musí riešiť vážnejšie záležitosti. A hľadá spôsob, ako svojich priaznivcov na túto alternatívu pripraviť,“ mieni.

Zástupkyňa homosexuálnej menšiny a organizátorka Dúhových pochodov na Slovensku Romana Schlesinger je z postoja Smeru sklamaná, no neprekvapil ju. „Sme jedna z posledných krajín Európskej únie, kde práva homosexuálnych párov nemajú zákonný rámec,“ konštatuje. Vo veľkej miere to má podľa nej na svedomí cirkev, ktorá zasahuje do politického života. „Nevzdávame sa však, budeme ďalej oslovovať politikov, budeme znovu iniciovať, aby pod radou vlády konečne vznikol výbor pre práva neheterosexuálov a 9. júna po tretí raz zorganizujeme v Bratislave Dúhový pride,“ naznačila Schlesinger budúce aktivity menšiny.

Istú anomáliu vidí Koziak aj vo fungovaní Mostu-Híd, ktorý „je aj nie je stranou založenou na etnickom princípe“. Ako pripomína, strana má liberálne aj konzervatívne krídlo a hoci bojuje najmä o maďarského voliča, snaží sa získať aj Slovákov.

Podobne SDKÚ sa podľa politológa profiluje kdesi na hranici konzervatívneho kresťanského a moderného liberálneho vnímania. „SDKÚ je dôkazom, že na Slovensku strany vznikali a vyvíjali sa úplne inak ako vo vyspelých demokratických krajinách, teda nevypĺňali "ideologické medzery“ v politickom spektre, ale okrem iného sa vytvárali aj ako platformy, ktoré mali šancu byť protiváhou inej politickej sile. „Nezabúdajme, že priamym predchodcom SDKÚ bola koalícia veľmi rôznorodých strán SDK, ktorá sa presadila ako silná alternatíva voči Mečiarovmu HZDS.“

A matovičovci, ktorí sa oficiálne hlásia ku konzervatívcom, podľa Koziaka v skutočnosti nemajú zatiaľ nijaký program, sú nevypočítateľní a to, ako sa budú správať v parlamente, nemožno vopred odhadnúť.

Za jedinú „naozaj vyprofilovanú slovenskú parlamentnú politickú stranu, ktorá sa najviac drží západných vzorov“, preto Koziak považuje KDH, ktoré sa konzervativizmu drží od svojho vzniku a z tejto línie nevybočuje.