Obe organizácie nesúhlasne reagujú na Sokolovo vystúpenie. Hlava Trnavsko-bratislavskej diecézy pred televíznymi kamerami okrem iného rozprávala aj o svojom detstve a o pozitívnej zmene, ktorá pre jeho rodinu za vlády prezidenta Jozefa Tisa nastala. „Ja si vážim pána prezidenta Tisa a veľmi vážim, lebo sa pamätám ako dieťa, my sme boli veľmi chudobní, a keď on bol, sme boli teda na úrovni,“ uviedol vo vysielaní TA3.
Ladislav Richter z RMORK sa v otvorenom liste Sokola pýta, či obdobím blahobytu myslí čas, keď mali Rómovia zákaz cestovať verejnými prostriedkami, nesmeli vstupovať do verejných parkov ani budov a mnohých obchodov, zároveň mali vyhradený čas na vstup do viacerých miest či obcí. V tom čase totiž boli zavedené viaceré zákony či nariadenia, ktoré obmedzovali rómske obyvateľstvo. Richter poukazuje i na vznik pracovných táborov pre Rómov bez pracovného pomeru či zaisťovacieho tábora v Dubnici nad Váhom pre celé rómske rodiny, z ktorého boli neskôr rómski občania deportovaní do pracovných a vyhladzovacích táborov Tretej ríše.
V podobnom duchu adresuje Sokolovi kritické reakcie i Ústredný zväz židovských náboženských obcí v SR, podľa ktorého katolícky hodnostár zabudol pri opise údajného obdobia blahobytu spomenúť deportácie 70 000 občanov do koncentračných táborov Osvienčim, Majdanek, Sobibor, Belzecz a Treblinka, kde bola väčšina zavraždená. „Najmä nás uráža nekritický obdiv pána arcibiskupa k tomuto rasistickému stavovskému štátu, potvrdený jeho účasťou na prezentácii nového vydania knihy Milana S. Ďuricu: Jozef Tiso 1887 – 1947, knihy, ktorá hrubo skresľuje nielen históriu a osud slovenských Židov počas holokaustu,“ uvádza sa v stanovisku.
ÚZŽNO ďalej označuje Sokolovo ultrakonzervatívne smerovanie katolíckej cirkvi ako brzdu snahy o zblíženie a vzájomnú úctu s ostatnými cirkvami a náboženskými spoločnosťami pôsobiacimi na Slovensku.