„Účasť posilnenej divízie Maďarskej ľudovej armády pri obsadzovaní južných oblastí republiky pripomenula udalosti po Viedenskej arbitráži v roku 1938,“ hovorí Michal Štefanský z Vojenského historického ústavu. V tom čase sa Horthyho Maďarsko so súhlasom Hitlera podieľalo na delení Československa.
V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhla na Slovensko jedna motostrelecká divízia, na vpáde sa však zúčastnila aj ďalšia jednotka v rámci 36. sovietskej leteckej armády, dislokovanej vtedy v Maďarsku. Odhady počtu vojakov sa rôznia. „Išlo o posilnenú divíziu, preto spolu s leteckou jednotkou sa operácie mohlo zúčastniť okolo 30-tisíc vojakov,“ predpokladá Štefanský.
Šesť maďarských plukov sa ocitlo na národnostne zmiešanom území. Kremeľskí stratégovia si možno mysleli, že Maďari si ľahšie porozumejú s Maďarmi. Skutočnosť však bola iná, a najmä v prvých dňoch okupácie vznikali rôzne incidenty. V niekoľkých obciach s prevahou obyvateľov maďarskej národnosti ľudia zastavili kolóny tankov a presviedčali vojakov, aby sa vrátili.
Boli aj obete. Dominika Teplana usmrtilo posledné auto z kolóny maďarského pluku, ktorá prechádzala obcou Hul pri Nových Zámkoch. „Stalo sa to za dedinou, otcovi sa možno ešte dalo pomôcť, ale vodič na mieste nehody nezastavil,“ rozpráva dcéra.
Jeden z najvážnejších incidentov zažilo Štúrovo, keď maďarská intervenčná jednotka násilne obsadila tamojšiu policajnú stanicu, odzbrojila službu, zatkla veliteľa a všetkých policajných dôstojníkov.
„Maďarské obyvateľstvo bolo na strane Dubčekovho vedenia, odmietalo interventov bez ohľadu na to, odkiaľ prišli,“ spomína Jozef Kiss z Ústavu politických vied SAV. To isté tvrdila správa maďarského konzulátu v Bratislave z prvých dní okupácie: „Naše jednotky nezískali žiadnu podporu od slovenských Maďarov.“
Maďarské jednotky sa zo slovenského územia stiahli aj s vojskami ďalších troch štátov po 18. októbri 1968. Boli tu už zbytoční, v ten deň sa podpísala dohoda o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk v Československu.