V Národnom onkologickom ústave (NOÚ) v Bratislave museli stopnúť operácie, pretože im chýbali sestry, ktoré by sa potom mohli starať o pacientov. O čom to hovorí?
Postoj Národného onkologického ústavu v prvom rade potvrdzuje to, že výpadok len 25 sestier môže paralyzovať chod špecializovanej nemocnice. Po druhé, tento vypuklý problém svedčí o tom, že manažment vážne podcenil odchod sestier, pretože nielenže nevytvoril stabilizačné prvky na to, aby si udržal odchádzajúce zamestnankyne, ale ani neprilákal nové.
Ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská uviedla, že do ústavu prídu na pomoc sestry z iných nemocníc. Dá sa takto riešiť situácia?
Ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská nie je krízový manažér, o čom svedčí aj jej zlé riešenie, aby do onkologického ústavu prišli vypomáhať zdravotníčky z iných nemocníc. Je pre mňa prekvapujúce, že ministerstvo chce pristúpiť na takého nesystémové riešenie. Ponúkať už aj tak dosť vyťaženým sestrám z iných nemocníc možnosť privyrobiť si u iného poskytovateľa, je viac ako zvláštne. V Slovenskej komore sestier a pôrodných asistentiek budeme pozorne sledovať, ako bude zabezpečené dodržiavanie Zákonníka práce, keďže tu ide o pracovno-právny vzťah s iným zamestnávateľom. Z našich zdrojov sme zistili, že cena práce „požičanej sestry“ za jednu službu sa má pohybovať vo výške 120 eur. Táto informácia by mohla byť zaujímavá pre kmeňových zamestnancov NOÚ, ktorí budú vedieť, aká je ich minimálna cena.
Posilnenie kompetencií zdravotníckych asistentov dosiaľ nepomohlo a ich prítomnosť v praxi nepociťujú ani samotné sestry.
Sú ešte aj ďalšie zariadenia, kde je sestier málo?
Okrem Národného onkologického ústavu v Bratislave čoraz častejšie pripúšťajú nedostatok sestier napríklad v Národnom ústave detských chorôb v Bratislave, v Univerzitnej nemocnici v Bratislave alebo v Detskej fakultnej nemocnici Banská Bystrica. S výpadkom dlhodobo zápasia aj ambulantní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, pričom v zariadeniach sociálnych služieb je sestier už ako šafranu.
Vedenia nemocníc nepriznajú, že im sestry chýbajú. Prečo je to tak?
Viaceré zdravotnícke zariadenia naďalej popierajú nedostatok sestier, ako aj zdravotníckeho personálu celkovo. V niektorých dochádza k obmedzeniu prevádzky, k zatváraniu oddelení, čo má za následok, že sa neotvárajú nové oddelenia. Tým sa predlžujú čakacie lehoty na operácie atď. Je pre mňa nepochopiteľné, prečo manažmenty zaujali takýto postoj. Ten sa dá prirovnať k pštrosovi, ktorý strčí hlavu do piesku. Myslím si, že mnohým zamestnávateľom chýbajú skúsenosti z riadenia ľudských zdrojov a nemajú žiadnu víziu do budúcna.
Komora tvrdí, že na Slovensku chýba 15-tisíc sestier, rezort zdravotníctva uvádza číslo 2 300. To sú dosť odlišné čísla.
Naše prepočty vychádzajú zo vzorca, ktorý používa OECD, a to konkrétne, koľko potrebujeme sestier na počet obyvateľov. Na základe mojich skúseností, keďže stále pracujem aj ako sestra, nie je tak dôležité číslo, ako to, ako sa sestrám pracuje. O nedostatku personálu v nemocniciach hovoria pacienti, pripúšťajú ho aj poniektorí zamestnávatelia, len akosi ministerstvo zdravotníctva je voči tomuto problému stále ľahostajné. Musím zdôrazniť, že sestry nepracujú len v nemocniciach, ale aj v ambulanciách, špecializovaných zariadeniach, v silových zložkách, v školstve a v prirodzenom sociálnom prostredí. Na základe toho, že problém nedostatku sestier vidia už takmer všetci, sa s predstaviteľmi ministerstva zdravotníctva stále nevieme zhodnúť na tom, koľko sestier na Slovensku vôbec chýba.
Zdravotníckym asistentom posilnili kompetencie, aby sčasti nahradili prácu sestier. Pomohlo to?
Posilnenie kompetencií zdravotníckych asistentov dosiaľ nepomohlo a ich prítomnosť v praxi nepociťujú ani samotné sestry. Nemôžeme hovoriť o nahradení sestier zdravotníckymi asistentmi, keďže ide o iného zdravotníckeho profesionála, ktorý má svoje zastúpenie v tíme zdravotnej starostlivosti, rovnako ako lekár, sestra, fyzioterapeut, záchranár, laborant atď. V súčasnosti sú mladí ľudia ambicióznejší ako v minulosti a mnohí z nich namiesto toho, aby šli po strednej škole pracovať, chcú dlhšie študovať. Možno práve preto zdravotníckych asistentov v praxi niet. Mali by sme si uvedomiť, že to nie je problém kompetencií, ale samotného statusu daného povolania.
Čo si myslíte o tom, že na Slovensko by mohli prísť v najbližších rokoch pracovať sestry z Kuby?
Celkom ma táto informácia pobavila. Keďže sestry Kuby sú z „tretej“ krajiny, museli by na Slovensku v prvom rade preukázať odborné schopnosti, ako aj jazykové znalosti, aby ich vzdelanie mohlo byť zrovnoprávnené so vzdelaním sestier v Európskej únii. Možno by to bolo zbožným prianím pani ministerky Kalavskej, ale ja to nepovažujem za reálne. Fakt je ten, že ak by sme chceli sestry z tretej krajiny, už by sme tu mali ukrajinské kolegyne, ale Slovenská republika pre ne nie je až takou zaujímavou krajinou na život. Treba si uvedomiť, že Slovensko nie je Nemecko ani Rakúsko.
Aké sú rizika, ak sa bude nedostatok sestier prehlbovať?
Riziká nedostatku sestier pocíti v prvom rade pacient, a preto by bolo potrebné, aby si zainteresovaní konečne uvedomili, že nie politika, ale manažment dlhodobého plánovania ľudských zdrojov je nevyhnutný pre udržateľnosť zdravotníctva. Potrebujeme zlepšenie pracovných podmienok, odmeňovania a posilnenie statusu povolania sestra.