Zasnežené Vianoce takmer iste nebudú

Víkend bude relatívne teplý, ale iba vo vyšších nadmorských výškach. Pri zemi až tak teplo nemusí byť – podľa toho, či zasvieti slnko, alebo nie. Keď sa v noci ochladí, a cez deň potom nevyjde slnko, bude nasledovať celodenný mráz.

„Je to typický inverzný charakter počasia. Taký bude cez víkend a zrejme aj v nasledujúcom týždni. Môžeme očakávať jednotvárne počasie, bez veľkých zmien,“ hovorí Pavol Faško, klimatológ Slovenského hydrometeorolo­gického ústavu.

Takéto počasie spôsobuje blížiaci sa zimný slnovrat, teda najkratší deň v roku: tentoraz pripadne 22. december na štvrtok. Čas medzi východom a západom slnka tvorí len tretinu dňa a vzduch sa nestihne prehriať. Vo výškach sa síce nad naše územie dostáva teplý vzduch, ale k zemi sa nedostane. Je ľahší ako studené prízemné vrstvy, a ak nefúka silný vietor, nemá sa ako dostať k povrchu zeme.

Je veľká pravdepodobnosť, že takéto počasie zostane až do Vianoc, čo nepoteší ľudí, ktorí si vianočné sviatky spájajú so zasneženou krajinou. Existuje len malá možnosť, že nasneží. Snehová pokrývka sa vyskytuje v hrubšej vrstve iba na severozápade, severe a severovýchode Slovenska. V piatok ráno bolo napríklad v Medzilaborciach 20 cm a v Stropkove sedem cm snehu. Tam sa môžu tešiť zo snehu, ktorý vydrží až do Vianoc.

„Počas väčšiny nasledujúceho obdobia bude mrznúť a väčšie vrstvy snehu by sa roztopiť nemali. To platí aj o oblastiach, ako je Zamagurie a horný Spiš, aj o veľkej časti Oravy a Kysúc,“ pokračuje klimatológ.

Väčšina územia Slovenska je však bez snehovej pokrývky alebo je tam sneh len v tenkej vrstve. Napríklad v Kamenici nad Cirochou bol v piatok ráno centimeter snehu, v Telgárte dva, v Prešove tri a v Poprade päť centimetrov.

Prichádza obdobie, keď sa veľa ľudí vyberie do hôr, hlavne po Vianociach. Snehu nikde nie je veľa, ale na niektorých miestach môže byť zľadovatený, pretože sa striedajú vyššie teploty s mrazmi. A tak hrozí veľké riziko, že na niektorých úsekoch turistických chodníkov sa môže šmýkať.

„Vždy v tomto období, keď ľudia odchádzajú na chaty, stávajú sa úrazy, ktoré súvisia s pádmi na zľadovatenom chodníku. V hlbokom snehu sa môže vyskytnúť lavína, ale veľmi sa v ňom nedá pošmyknúť. Teraz je však toto riziko veľké. Ak sa ľudia vyberú do vysokohorských polôh, určite by si mali zobrať mačky a čakan, tento výstroj by nemali podceňovať,“ upozorňuje Faško.

Na cestách vzniká veľké riziko poľadovice. Keď spadne na zamrznutú zem hoci len pár kvapiek, vytvorí sa námraza. Vo vyšších vrstvách je teplý vzduch, nie sú tam teda podmienky na tvorbu snehových vločiek, ale zrážky padajú vo forme dažďa. Na to by si vodiči mali dávať pozor. Najmä by sa mali vyvarovať prudkého brzdenia, je naivné spoliehať sa na ABS a zimné pneumatiky.

„Tomu, kto brzdí na poslednú chvíľu alebo robí pri predbiehaní myšičky, sa takáto technika jazdy môže v zime vypomstiť. Dôležitá je aj rýchlosť: v zime nemôžeme jazdiť takou rýchlosťou ako v lete, ale o 20–30 kilometrov nižšou. Tam, kde je povolená deväťdesiatka, pôjdeme rýchlosťou do 60 kilometrov za hodinu,“ pripomína dopravný analytik Ján Bazovský.

Ak sa auto dostane do šmyku, je to pre vodiča mimoriadne stresujúca situácia. Bežná reakcia je, že stúpi na brzdový pedál. A to je najhoršia vec, ktorú pri šmyku môže urobiť – auto sa stane neovládateľným. Vodič by mal v prípade šmyku reagovať bez brzdenia, len volantom sa snažiť vyrovnať smer jazdy, radí Bazovský. To sa dá naučiť v škole šmyku.

Aj tu však platia rýchlostné limity, pretože fyzikálne zákony nepustia. Do rýchlosti 60 km/h ešte skúsený vodič dokáže šmyk vyrovnať. Ale ak ide auto rýchlejšie, nepomôže ani okamžitá reakcia, odstredivá sila je taká veľká, že vyrovnávanie nie je účinné.