Napriek tomu atmosféra hlavne s súvislosti s koncentráciou americkej vojenskej sily na Blízkom a Strednom východe hustne, rovnako ako obavy európskych spojencov Washingtonu.
Prezident USA Donald Trump spomínané aktivity odôvodňuje porušovaním dohody o jadrovom programe zo strany Teheránu. Informáciu denníka The New York Times, podľa ktorej Pentagon predložil prezidentovi plán „prípadného vyslania 120 000 vojakov na Blízky východ“, sa pokúsil zmiesť zo stola tvrdením, že ide o fejk news. Vraj ak by chcel vyslať vojakov bližšie k Iránu, tak by ich bolo „oveľa viac“. Pravdou však je, že v oblasti Blízkeho a Stredného východu je už lietadlová loď USS Abraham Lincoln s doprovodnými plavidlami, ako aj bombardéry B-52. Tu kdesi je treba hľadať dôvod, prečo Trumpov iránsky plán charakterizovali v Kongrese USA ako katastrofu. Teherán už okrem iného reagoval vyjadrením iránskeho prezidenta Hasana Ruháního citovaného agentúrou FAN, keď v televíznom prejave k národu konštatoval, že „Irán nekapituluje pred Američanmi“ a zároveň sľúbil „zraziť USA na kolená“.
Trump si tvrdí svoje
Reagovali aj politické kruhy vo Washingtone. „Zo strany prezidentovej administrácie ide o mimoriadne nebezpečné dobrodružstvo, ktoré môže v konečnom dôsledku spôsobiť otvorený ozbrojený stret s Iránom,“ cituje aj spravodajská agentúra News-Front demokrata Adama Schiffa, predsedu Výboru pre spravodajstvo v Snemovni reprezentantov USA. Ako pripomenul, ani skoro rok od amerického jednostranného odstúpenia od jadrovej dohody s Iránom Trump a spol. nekonkretizovali dôvod svojho konania. Práve o to žiada najnovšie Kongres prezidenta.
Trump si však tvrdí svoje. „Som presvedčený, že Iránčania nechcú vojnu a čoskoro prejavia záujem rokovať,“ reagoval prezident USA na vyhlásenie Alího Chameneího, najvyššieho iránskeho náboženského lídra. Podľa neho Teherán odmieta rokovať s Washingtonom o medzinárodnej dohode 6+1 – Rusko, USA, Británia, Čína, Francúzsko, Nemecko a Irán z roku 2015, ktorú Washington jednostranne vypovedal. Na rozdiel od Európanov, ktorý dokument dodnes považujú za jedinú reálnu cestu v snahe mať pod kontrolou iránsky jadrový program. Teherán však už skôr oznámil, že sankcie Washingtonu zablokovali implementáciu viacerých položiek v rámci jadrovej dohody a 15. mája prestali plniť časť záväzkov vyplývajúcich z pôvodnej dohody 6+1 známej pod skratkou JCPOA.
Bolton je najradikálnejší
Teheránu hrá v tomto smere do kariet hlavne postoj Johna Boltona, poradcu prezidenta USA pre otázky bezpečnosti, ktorý je podľa mnohých komentátorov najradikálnejší v prípade použitia vojenskej sily proti Iránčanom. Nepriamo na to upozornil aj Scott Ritter, niekdajší spravodajský dôstojník slúžiaci v námornej pechote. A pravdepodobne vie, o čom hovorí. Veď pôsobil aj v Sovietskom zväze, kde sa zúčastnil na realizácii dohôd o kontrole zbrojenia. Zažil Púštnu búrku v Perzskom zálive aj v Iraku a bol aj súčasťou kontroly likvidácie zbraní hromadného ničenia.
V celej kauze okolo rastúceho napätia medzi Washingtonom a Teheránom je zaujímavý postoj Ruska vyjadrený nedávno prezidentom Vladimirom Putinom počas stredajšieho rokovania s rakúskym prezidentom Alexandrom Van der Bellenom v Soči.
Rusko nechce byť v úlohe hasiča
„Bolo by lepšie, ak by Teherán ostal v rámci jadrovej dohody, ale Moskva nie je hasičský zbor, ktorý by zachránil zmluvu. Nemôžeme zachraňovať niečo, čo nezávisí úplne od nás,“ upozornil ruský líder. Podľa Putina Moskva svoju pozitívnu úlohu už zohrala a je pripravená ju hrať aj v budúcnosti. „Ibaže nezáleží to len od nás, ale predovšetkým od všetkých hráčov, vrátane USA, európskych krajín, ako aj samotného Iránu,“ dodal Putin na tlačovej konferencii. V rovnakom duchu, ale ešte kritickejšie, sa podľa agentúry RIA Novosti vyjadril ruský prezident počas nedávneho rokovania so šéfom diplomacie USA Mikeom Pompeom v Soči.
Hrozia lokálne konflikty
„Ak sa nepodarí dosiahnuť kompromis medzi USA a Iránom aj s pomocou EÚ a Izraela, tak budeme v oblasti svedkami neveľkých lokálnych ozbrojených stretov,“ upozornil napríklad azerbajdžanský politológ Arzu Nagiev na servere EuroAsia. Podľa neho ide dnes hlavne o to, aby napätie medzi oboma krajinami nevyústilo do veľkej vojenskej operácie na pozadí nebezpečného vývoja hlavne v Hormuzskom prielive.