„Tento zákon je o tom, aby sa 15 percent obyvateľov Slovenska, ktorí sú inej národnosti ako slovenskej, cítili doma,“ zdôraznil Bugár, ktorý odmieta nálepkovanie poslancov Mostu-Híd za tých, čo chcú maďarizovať. „To je absolútna blbosť a nezodpovednosť politikov, ktorí toto tvrdia,“ vyhlásil.
Matovič okrem iného povedal, že ak bugárovci neprijmú výhrady Obyčajných ľudí (OĽ), štyria poslanci na čele s ním novelu zákona nepodporia. „Môže sa nám Most-Híd vyhrážať, ale takúto skrytú maďarizáciu nebudeme podporovať,“ uviedol s tým, že Most-Híd sa pokojne môže vyhrážať aj vystúpením z koalície.
„Zodpovedný politik by nemal dávať takéto vyhlásenia, hlavne nie v priebehu rokovania,“ reagoval predseda poslaneckého klubu Mostu-Híd László Solymos. Potvrdil, že s OĽ ešte o novele z dielne vicepremiéra pre menšiny Rudolfa Chmela (Most-Híd) budú bugárovci hovoriť.
Matovičove vyjadrenia vníma Solymos ako snahu získať si voličov pre svoju stranu, ktorú plánuje založiť. „Chce si založiť stranu, tak využíva každú príležitosť. Národnostná karta na Slovensku v politike je veľmi vzácna, tiež na to vsadil. Zháňa si svoje body, voličov,“ poznamenal šéf klubu Most-Híd.
Dodal, že bugárovci počas rokovaní s OĽ zvážia, ktoré ich podmienky sú akceptovateľné. Upozornil, že o novele rokuje Most-Híd s koaličnými partnermi aj s OĽ už pol roka a už existujú určité dohody. „Chceme, aby boli dodržané,“ vyhlásil s tým, že strana je ale stále ochotná rokovať.
Otázku zníženia 20-percentnej hranice na používanie jazykov menšín v úradnom styku by už nechcela otvárať. Zníženie hranice na 15 percent je ale problém pre KDH. „Tam už padli dohody a nevidím dôvod, aby sme o tom rokovali. My už sme kompromis spravili z 10 na 15 percent,“ pripomenul Solymos.
Šéf klubu dúfa, že počas diskusií, na ktoré je čas do utorka 24. mája, keď má parlament o novele rokovať, nájdu partneri priechodné riešenie. Nechce špekulovať o tom, či Most-Híd stiahne novelu z rokovania, ak nedôjde k dohode s OĽ. Bez nich nemá koalícia dostatok hlasov na schválenie zákona. „Zaujmeme stanovisko v danej situácii, ktorá sa môže vyskytnúť pri prijímaní zákona. Všetci vedia, že je to zákon, ktorý je pre nás dôležitý, je v programovom vyhlásení vlády a očakávame od našich partnerov, že to budú rešpektovať,“ uviedol Solymos.
OĽ nesúhlasí so zavedením povinnosti orgánov verejnej správy, aby zamestnávali ľudí, ktorí ovládajú jazyk národnostnej menšiny a ak nie, tak aby zabezpečili tlmočníka. Rovnako ani s tým, aby príslušník menšiny mohol vo svojom jazyku komunikovať v ústnom styku kdekoľvek na Slovensku. Prekáža im aj to, že rokovanie obecného zastupiteľstva by mohlo prebiehať v jazyku menšiny, ak sa na tom dohodnú poslanci zastupiteľstva. Žiadajú, aby na takéto rokovanie bol nevyhnutný aj súhlas starostu či primátora prítomného na rokovaní.
OĽ ďalej odmietajú, aby obecní policajti mohli komunikovať v služobnom styku v jazyku menšiny bez ohľadu na to, či je prítomný niekto, kto tomuto jazyku nerozumie. Problém vidia aj v tom, že v menšinových obciach má byť televízne vysielanie v jazyku menšín bez slovenských titulkov.
So znížením 20-percentnej hranice na používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku na 15 percent veľký problém OĽ nemajú. Chcú však, aby žiadne dvojjazyčné dediny nepribudli.