Za znepokojujúcu označila skutočnosť, že vláda sa chystá ústavnými zákonmi konkretizovať mnohé detaily a to aj v oblastiach, kde by bolo opodstatnenejšie rozhodnúť prostou väčšinou.
„Kultúrna, náboženská, etická, spoločensko-ekonomická a finančná politika by nemala byť zabetónovaná ústavným zákonom,“ cituje z analýzy portál denníka Népszabadság. Podľa Benátskej komisie, ak sa popri základných zásadách majú regulovať dvojtretinovou väčšinou aj čiastkové otázky, potom to spochybňuje princíp demokracie.
Benátska komisia má výhrady aj k preambule, o ktorej žiada od Budapešti dodatočné informácie. Za „potenciálne problematické“ napríklad označuje ustanovenie o ochrane práv zahraničných Maďarov. „Benátska komisia plne potvrdzuje stanovisko Slovenska, … že za ochranu osôb patriacich k národnostným menšinám je primárne zodpovedný štát, v ktorom menšina žije. Vo svojom stanovisku Benátska komisia tiež zdôrazňuje individuálny charakter ľudských práv, keďže Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín nepredpokladá žiadne kolektívne práva menšín,“ konštatuje slovenské ministerstvo zahraničných vecí. „Rešpektovanie princípov a zásad, obsiahnutých v stanovisku, je dôležité nielen pre dobrosusedské vzťahy, ale aj pre celkovú atmosféru v spolunažívaní občanov krajín zjednotenej Európy,“ dodáva.
Budapešť sa však právne nezáväzné stanovisko Benátskej komisie nechystá prijať a zohľadniť v ďalšom ústavodarnom procese. Vo svojom blogu to napísal europoslanec vládneho Fideszu József Szájer, ktorý je jedným z hlavných autorov ústavy. Szájer Benátsku komisiu kritizuje za to, že podľahla „vplyvom ideologicky motivovaných útokov na maďarskú ústavu“.