Ako by ste charakterizovali názory odpadlíkov?
Ide zjavne o fundamentalistický, radikálno-konzervatívny prúd v rámci katolíckej cirkvi. Jeho predstavitelia zle znášajú konflikt kresťanstva s vývojom kultúry a na modernizačné procesy reagujú prejavmi extrémizmu.
Podľa niektorých nepotvrdených informácií štvorica vylúčených je spätá s odnožou rehole baziliánov. Ide o sektu?
Budú sektou, len čo sa začnú inštitucionalizovať. Vo vyhláseniach síce uvádzajú, že rímskeho pápeža uznávajú, ale je zaiste len otázkou krátkeho času, kedy príde odmietnutie z Vatikánu a zo strany pápežského nuncia. Tým ostanú úplne mimo cirkvi a stanú sa sektou.
Čo potom?
Potom všetko závisí od ich ďalšieho vnútorného vývoja, či sa budú ešte viac extrémizovať, alebo začnú svoje správanie korigovať. Nie je vylúčené, že niektorí sa potom vrátia do cirkvi, zmenia názor. Podobne dopadli napríklad lefébvristi, ktorí neuznávajú výsledky II. vatikánskeho koncilu. Vyhlasujú sa za pravých katolíkov a neuznávajú princíp náboženskej slobody. Zdá sa, že exkomunikovaní slovenskí kňazi majú podobný problém.
Údajne sú napojení na podobné skupiny na Ukrajine a v Česku.
Neprekvapuje to. Radikálno-konzervatívne skupiny a prúdy vznikajúce v katolíckej cirkvi udržujú kontakty medzi sebou a postupne sa inštitucionalizujú.
Bolo treba štvoricu heretikov hneď vylučovať, prečo sa s nimi neviedla dlhšia diskusia?
V katolíckej cirkvi je dnes veľká pluralita názorov, odpadlíci však porušili disciplínu voči vrchnosti, ktorá je v tejto cirkvi dôležitá, veď je nositeľom jej identity.
Predsa len, nezasvätenému človeku hneď napadajú rôzne analógie. Za herézu kedysi vylúčili z cirkvi aj Jana Husa…
Husa dokonca upálili, dnes však cirkev nemá takú moc. Áno, v stredoveku by títo kňazi za svoje činy išli na hranicu.
Nachádzate v ich vyhláseniach aj nejaké racionálne zrnká?
Ale iste, ani tento lístok sa nepohol bez vetra. Ich kritika niektorých excesov je čiastočne oprávnená. Keď napríklad tvrdia, že budhistické seansy nepatria do katolíckeho kláštora. Ale tlak, postup a forma, ktoré títo kňazi zvolili, nemohli vyústiť ináč a dočkať sa inej reakcie. Hoci, opakujem, v katolíckej cirkvi je dnes veľký priestor pre pluralitu názorov.
Ktorými názormi odpadlíci najviac prekročili hranice dovoleného?
Tým, že neuznávajú autoritu inštitúcií cirkvi. Biskupi nevylúčili tých kňazov, ktorí povedzme zorganizovali budhistické meditácie v kláštore, ale zároveň uznávajú autoritu cirkvi a jej štruktúry. Štyria extrémisti sa, naopak, postavili proti nim.
Čím sa dá vysvetliť, že medzi extrémistami sa ocitli čerství absolventi bohosloveckej fakulty, vysvätení kňazi?
Jedine tým, že doba a kultúra sa zmenili a odpovede na kritériá pravovernosti a správnej viery, ktoré platili pred sto či dvesto rokmi, už dnes nestačia. Vždy, keď sa kresťanstvo upíše istému typu kultúry a kultúra sa začne meniť, prichádza v ňom k takýmto zlomom. Jednou z možných reakcií je zrieknuť sa samotnej podstaty kresťanstva, to robia liberáli s ich tvrdeniami, že Kristus nebol ani na kríži, čiže popieraním historicity. Druhý extrém je práve radikálno-konzervatívny. Ale kresťanstvo vedie v rámci seba diskusiu, hľadá odpovede na výzvy doby, formuje sa. Niekedy sa však situácia vyvinie až takto – exkomunikáciou.
Nebude pribúdať odpadlíkov v dôsledku podobných rozhodnutí predstavených?
Biskupi nemohli ináč konať, dotlačili ich k múru. Diskusia však bude pokračovať, aj zápas o autentické kresťanstvo. Tu nie je nič statické, biblické texty sa naďalej interpretujú dosť rozdielne a hľadá sa nový význam. Aj význam kresťanstva v dnešnej dobe sa stále hľadá. Čiže budú aj extrémy, o tom je predsa život.
