Za dvesto rokov úporného hľadania by sa však azda už našli nejaké stopy po Napoleonovom potomkovi. Historka pôsobí nehodnoverne o to viac, že v spomínanom čase sa rozhorel Napoleonov ľúbostný vzťah s poľskou grófkou Máriou Walewskou. Písala mu do Schönbrunnu, či ju nechce vidieť vo Viedni. "
„Pokrývam vaše rozkošné ruky tisícmi najnežnejších bozkov a jedným jediným – vaše prekrásne pery,“ odpovedal jej cisár s tým, aby čo najskôr prišla. To sa aj stalo a onedlho grófka cisárovi oznámila, že od neho čaká dieťa, vraj určite syna. „Bude mať syna od ženy, ktorú ľúbi, môže si vari želať viac?“ pýta sa v tejto súvislosti Napoleonov životopisec Andre Castellot.
Napoleonku odviezli tatrovky
Viaceré historické pramene uvádzajú, že Napoleon sa v Bratislave zastavil 31. augusta 1809 na inšpekčnej ceste z Viedne do Győru, ale iba nakrátko. Po porážke rakúskych vojsk pri Wagrame pripadol totiž vtedajší Prešporok – Pressburg s okolím do francúzskej záujmovej oblasti. Také boli podmienky prímeria podpísaného v Znojme.
Napoleonova návšteva prebiehala údajne za prísne utajovaných podmienok, vedel o nej len veliteľ tunajšej francúzskej posádky. Dva týždne predtým oslávili Francúzi v Prešporku Napoleonove štyridsiatiny. On sám sa však vtedy v meste neukázal, hoci z Viedne to mal na skok. Kronikár zaznamenal, že v starej Redute sa na reprezentačnom plese zišlo 15. augusta 1809 okolo tisíc ľudí.
Teraz cisár prešiel po kyvadlovom moste Dunaj a navštívil Bratislavský hrad, ktorý sa vtedy ešte týčil nad mestom v plnej kráse. Požiar ho zničil až o dva roky. Potom sa cisár zastavil na vyvýšenine na úpätí Somárskeho vrchu medzi Hradom a Červeným krížom. Prešporčania neskôr nazvali tento vršok Napoleonkou. Na mieste, z ktorého sa cisár rozhliadal po okolí, osadili na jeho počesť pamätný kameň s písmenami N. Q. (z latinského Napoleon queiscebet – Napoleon odpočíval).
Zároveň tam zasadili tri duby. Jeden z nich ešte stojí, na jeho záchranu a záchranu celého Napoleonského vŕšku sa pred niekoľkými rokmi postavilo Združenie občanov lokality Fialkové údolie. „Boli sme úspešní len čiastočne,“ spomína hovorkyňa združenia Viera Kostelníková. „Vŕšok postupne odviezli nákladné tatrovky, vyrástla tam viacúčelová budova, investor sa však neopovážil odstrániť aj starý dub,“ pokračuje. Pamätný kameň sa však nepodarilo nájsť, hoci pred polstoročím bol neodmysliteľným znakom Napoleonky.
Na mier sa spomína najviac
Ale viac ako táto Napoleonova blesková návšteva preslávil Bratislavu mier, ktorý podpísal jeho minister zahraničia Charles M. Talleyrand a za Rakúsko knieža Lichtenstein po slávnej bitke troch cisárov pri Slavkove. Slávnostný akt sa konal 26. decembra 1805 v bratislavskom Primaciálnom paláci. Napoleon však pritom nebol, zmluvu ratifikoval o deň neskôr v Schönbrunne. Napriek tomu si aj Parížania dodnes myslia, že Napoleon ju podpísal v Bratislave. A na znak toho jednu ulicu pri Víťaznom oblúku pomenovali po meste na Dunaji – Rue de Presbourg.