Podľa MigrationWatch UK sa od roku 2004 do Británie prisťahovalo zhruba 600-tisíc ľudí z ôsmich nových krajín EÚ. Za rovnaké obdobie sa zvýšil počet mladých nezamestnaných Britov z 575-tisíc na viac ako milión. Podľa skupiny by to bola „veľmi pozoruhodná náhoda“, ak by medzi počtom imigrantov a nezamestnanými nebola vôbec žiadna súvislosť.
„Vzťah medzi týmito číslami samozrejme nie je dôkazom príčinnej súvislosti, ale vzhľadom na pracovné a vekové charakteristiky týchto prisťahovalcov by bolo nepravdepodobné, že by prisťahovalectvo z týchto krajín nemalo vôbec žiadny vplyv na nezamestnanosť mladých Britov v danom období,“ vyhlásil riaditeľ organizácie Andrew Green.
„Od zamestnávateľov sme počuli veľa o tom, ako je pre nich práca imigrantov z východnej Európy dôležitá. Sú tu ale aj náklady, ktoré bezpochyby dopadajú na mladých pracujúcich narodených v Británii,“ doplnil Green.
Ľavicovo zameraný sociologický ústav Institute for Public Policy Research závery štúdie odmietol. „Snaha vyvolať dojem, že problém s nezamestnanosťou mladých Britov je len alebo prevažne imigračný problém, čo táto správa robí účelovým výberom dát, je zásadná chyba a nezodpovednosť,“ povedal Matt Cavanagh zo sociologického ústavu.
Ústav tiež zdôraznil, že nezamestnanosť mladých Britov sa začala zvyšovať ešte pred tým, ako do Británie začali vo väčšej miere prichádzať prisťahovalci z krajín strednej a východnej Európy.
Podľa britského štatistického úradu prisťahovalci zo štátov, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004, obsadzujú predovšetkým tie pracovné miesta, o ktoré britskí zamestnanci nestoja. „Nejde len o to, že sú prisťahovalci ochotní prijať špinavú, náročnú a nebezpečnú prácu, ktorej sa britská pracovná sila vyhýba, ale aj o to, že majú veľmi dobrú pracovnú etiku,“ uviedol štatistický úrad v najnovšej správe k zamestnanosti prisťahovalcov z jesene minulého roka.
Pre osem z desiatich krajín, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004, platilo prechodné obdobie, počas ktorého mohli doterajší členovia únie obmedziť prístup na pracovný trh ľuďom z nových krajín. Opatrenia sa netýkali len Malty a Cypru. Británia, rovnako ako Írsko a Švédsko, však obmedzenia vôbec nezačala uplatňovať. Najdlhšie prechodné obdobie platilo v Rakúsku a v Nemecku, ktoré svoj pracovný trh pre občanov nových krajín plne otvorili až v máji 2011.