Hoci novela slovenského jazykového zákona má aj pozitívne aspekty, prispieva „k zachovaniu neistoty“ v otázkach týkajúcich sa maďarskej menšiny a prispieva k „atmosfére strachu“.
Hlavným problémom pre maďarský úrad pre národnú politiku je to, že zákon štátu viaceré opatrenia prospievajúce menšinám iba umožňuje, no neukladá. Maďarsko je podľa úradu „hlboko sklamané“ aj tým, že zákon neukladá miestnym úradom v obciach s vysokým podielom menšinového obyvateľstva zamestnať pracovníka hovoriaceho jazykom menšiny.
Maďarsko je podľa tohto vyhlásenia pripravené na ďalší konštruktívny dialóg so slovenskou vládou, ktorého cieľom by malo byť zaistenie dodržiavania menšinových práv na Slovensku.
Novela slovenského jazykového zákona, ktorú predkladal podpredseda vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel a parlament ho schválil koncom mája, vyžaduje na priznanie dvojjazyčného statusu prekročenie 15-percentnej hranice podľa výsledkov v dvoch po sebe nasledujúcich sčítaniach ľudu.
Doteraz bola táto hranica 20-percentná. Na odňatie dvojjazyčnosti bude po novom potrebné, aby podiel príslušníkov národnostných menšín v obci tri razy po sebe klesol pod 15 percent, čo prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu presadili poslanci zo skupinyObyčajní ľudia. Obyčajní ľudia tiež dosiahli, aby zabezpečenie komunikácie v menšinových jazykoch nebolo v zdravotníckych zariadeniach a zariadeniach sociálnych služieb povinné, ale len dobrovoľné.