Katolícka cirkev nesúhlasí s vypustením ani jedného cirkevného sviatku. Argumentuje vatikánskou zmluvou z roku 2000, kde sa Slovensko zaviazalo, že bude rešpektovať nedele a 10 ďalších dátumov ako dni pracovného pokoja. Keby sa vláda rozhodla na tieto cirkevné sviatky siahnuť, znamenalo by to porušenie zmluvy a medzinárodného práva. Pri prehodnotení voľných dní tak do úvahy prichádzajú skôr iné sviatky. Ktoré to budú, premiér Robert Fico (Smer) zatiaľ nepovedal.
„Predniesli sme argumenty, ktoré mali dokumentovať, aké dôležité sú sviatky pre život spoločnosti. Chápeme ich ako veľkú príležitosť motivácie ľudí, ktorí cez voľné dni získajú duchovné sily, aby mohli znášať ťažkosti, ktoré ich v každodennom živote stretávajú,“ uviedol po včerajšom stretnutí s premiérom predseda Konferencie biskupov Slovenska Stanislav Zvolenský. Ako dodal, cirkev všetky sviatky pokladá za dôležité. Ku konkrétnej dohode v tejto otázke zatiaľ nedošlo.
Fico upozornil, že k zníženiu počtu štátnych sviatkov pristupujú aj iné krajiny Európskej únie a Slovensko patrí medzi krajiny, kde je takýchto dní najviac. Nesúhlasí však celkom s názorom cirkvi, že je to čas, keď ľudia napĺňajú aj isté duchovné hodnoty. „Ak sa pozrieme na deň, ktorý je štátny sviatok a má možno aj cirkevný charakter, tak sa ľudia ani zďaleka k tomu nestavajú s takou úctou a rešpektom, ako by si taký sviatok zaslúžil,“ vyhlásil s tým, že prispieť ku konsolidácii verejných financií by mal každý.
Problémom je, že vatikánska zmluva obsahuje zoznam 10 dní, počas ktorých by sa nemalo pracovať. Je to 1. a 6. január, Veľký piatok, Veľkonočný pondelok, 5. júl, 15. september, 1. november a 24. až 26. december. Fico včera priznal, že presné znenie tejto zmluvy ešte nepozná, ale vláda si dala vypracovať právnu analýzu: „Ak je pevnou súčasťou vatikánskej zmluvy aj zoznam štátnych cirkevných sviatkov, o to komplikovanejšie je siahať na tieto sviatky. Táto téma zostáva naďalej otvorená.“
Podľa ústavného právnika Petra Kresáka by zásah do cirkevných sviatkov mohol znamenať vážny problém z hľadiska medzinárodného práva. Vatikánska zmluva má totiž charakter dohody o ľudských právach, a preto má prednosť pred zákonom.
Fico pripomína, že s návrhom zrušiť aspoň dva štátne sviatky, resp. dni pracovného pokoja prišli združenia zamestnávateľov, čo by malo pomôcť hospodárskemu rastu. Presné dátumy však nenavrhli a nevybrala si ich ani vláda. „Nepracujem zatiaľ so žiadnymi konkrétnymi návrhmi,“ spresnil Fico. Dodal, že rozhodnúť v tejto veci musí vláda a to aj spraví.
Generálny sekretár Asociácie zamestnávateľských zväzov Oto Nevický potvrdil, že návrh na zníženie počtu sviatkov majú vo svojich programových tézach. „Ich počet sa nám zdá vysoký. Jeden štátny sviatok znamená pre ekonomiku stratu asi 180 miliónov eur,“ zhodnotil. Podľa neho by to mohol byť jeden z nástrojov na oživenie verejných financií, ale na uskutočnení tohto kroku netrvajú. „Je to vec dohody. My ani nešpekulujeme, či sa má zrušiť cirkevný, alebo nejaký iný sviatok,“ zdôraznil Nevický.
Podľa kuloárnych informácií by však Fico na cirkvi predsa len mohol pritlačiť, pretože vo vatikánskej zmluve je voľných dní uvedených viac ako katolícka cirkev predpisuje. Nie je medzi nimi Sviatok sv. Cyrila a Metoda (5. júl), Veľký piatok, Veľkonočný pondelok ani sviatok Sedembolestnej Panny Márie (15. september). Veľký piatok je však dôležitý pre evanjelikov a jeho ponechanie si už presadil jej generálny biskup Miloš Klátik, ktorého žiadosti Fico vyhovel. Okrem cirkevných sviatkov sa ako najschodnejšie riešenie javí zrušiť Deň ústavy 1. septembra. Proti tomu sú však zase odborári, ktorí sviatky chápu ako kompenzáciu za nízke mzdy na Slovensku.
Podľa politológa Tomáša Koziaka mohla cirkev pri rokovaní o sviatkoch ustúpiť a súhlasiť, aby sa niektorý z nich zrušil. Ich počet sa mu zdá privysoký. „Neviem, či je to opodstatnené. V čase, keď si máme uťahovať opasky, to považujem za zbytočný luxus,“ komentoval. Podľa Koziaka je dokonca možné, že na Slovensku máme cirkevných sviatkov najviac zo všetkých štátov EÚ. Nepozdáva sa mu ani tvrdenie, že sa veriaci počas týchto sviatkov údajne venujú duchovným hodnotám.
„To, že ľuďom naordinujeme voľné dni, ich neurobí lepšími. Táto argumentácia sa mi preto zdá účelová. Toto do modernej spoločnosti nepatrí,“ zhrnul politológ.