Presnejšie: vďaka hrubej Bugárovej chybe, ktorej sa neprezieravo dopustil minulý rok, ešte ako predseda SMK. Bugár sa krátko pred zlomovým kongresom strany zaviazal, že o dva roky, po voľbách 2010, končí s politikou. Nakoniec tým však nezachránil krk sebe, ale Csákymu.
Keby Bugár nespravil toto nešťastné vyhlásenie, Csáky by dlho na predsedníckej stoličke nevydržal. Zvolený bol len tesnou väčšinou, viac-menej náhodne a nepremyslene. Dnes by čelil minimálne mimoriadnemu kongresu – a zrejme aj zosadeniu. Za rýchly prepad preferencií, vnútornú krízu, stratu dôvery, partnerov, perspektívy. Csáky prežil vnútorné rozkoly len vďaka tomu, že vedľa seba nemá súpera. A súpera nemá len preto, že Bugár samého seba vyradil z hry. Politik, ktorý ohlási koniec, stráca gravitačnú silu. A váhu.
Desiate narodeniny, ktoré SMK oslávi 22. mája, budú vyzerať dosť čudne. Na čele strany bude zabetónovaný nepopulárny – a neúspešný – Csáky. Pretože jediný maďarský politik, ktorý by krízu strany mohol prekonať, je na odchode…