Minister zdôraznil, že Bulhari nie sú nejakými druhoradými občanmi EÚ, a vyjadril nádej, že únia na budúci týždeň na ministerskej schôdzke v Bruseli prijme Bulharsko a Rumunsko za rovnocenných členov bezvízovej zóny. „Ak nie, Bulharsko bude musieť starostlivo zvážiť svoju politickú podporu príslušným zákonom,“ citovala Mladenov AP.
Holandský minister prisťahovalectva Gerd LEERSA v piatok povedal, že jeho krajina chce ďalej blokovať hoci len čiastočný vstup Bulharska a Rumunska do Schengenu kvôli nedostatočnému boju oboch balkánskych štátov proti korupcii, organizovanému zločinu a tiež kvôli nedostatkom v justícii. Z týchto dôvodov sa Holandsko, Francúzsko a Nemecko postavili proti vstupu oboch krajín do Schengenu už na jar.
Bulharsko a Rumunsko vstúpili do EÚ v roku 2007, ale nebolo im umožnené pripojiť sa k schengenskému priestoru bez hraníc. Bolo im sľúbené, že sa tak stane v najbližších rokoch, ak splnia technické i bezpečnostné podmienky.
Bulhari i Rumuni budú musieť byť v Schengene schopní chrániť vonkajšie hranice priestoru. Podľa komentárov u niektorých krajín EÚ tiež panuje obava, že vpustenie oboch krajín do bezvízovej zóny by viedlo ku sťahovaniu tamojších Rómov do iných krajín únie. S Rómami napríklad Francúzsko spája zvýšenú kriminalitu v krajine.
Európska komisia vyhlásila, že Bulharsko a Rumunsko sú na prijatie do Schengenu už technicky pripravené. Varšava, ktorá teraz predsedá únii, sa vraj bude snažiť u ministrov EÚ na budúci týždeň presadiť kompromis. Ten spočíva v tom, že by obe krajiny vstupovali do Schengenu v dvoch etapách. Prvá by začala platiť do konca októbra a týkala by sa len leteckých a námorných hraníc. Druhá etapa by sa týkala citlivých pozemných hraníc a o jej prípadnej platnosti by krajiny EÚ rozhodovali až v roku 2012.
So vstupom musia súhlasiť všetky členské krajiny schengenského priestoru. Ten teraz tvoria krajiny EÚ s výnimkou Cypru, Británie, Írska, Bulharska a Rumunska. Naopak mimo EÚ sú do neho zapojené Island, Nórsko a Švajčiarsko. Česko k systému pristúpilo v decembri 2007.