Vláda neutajila historickú návštevu čínskeho pohlavára

V tajnom režime a pod prísnou policajnou ochranou jazdil vo štvrtok po Bratislave šéf najväčšej armády sveta. Historický prvú návštevu podpredsedu vlády a zároveň ministra obrany Čínskej republiky Guanglie Lianga vláda zamlčala. Chcela tak zabrániť opakovaniu protestov proti čínskemu prístupu k ľudským právam.

03.09.2009 15:28 , aktualizované: 04.09.2009 00:07
debata

„Nechceli sme, aby došlo k zneužitiu a politikárčeniu niektorých ľudí okolo návštevy. Išlo o oficiálne rokovanie čisto na odbornej úrovni,“ uviedol hovorca ministerstva obrany Vladimír Gemela. Liang prišiel na Slovensko na pozvanie ešte od bývalého ministra obrany Františka Kašického z roku 2007.

Cieľom štvrtkovej návštevy čínskeho generála bola podľa oficiálneho stanoviska výmena názorov na bezpečnostnú situáciu vo svete, ako aj na možností vzájomnej vojenskej spolupráce. Guanglie Liang sa stretol s ministrom obrany Jaroslavom Baškom, šéfom diplomacie Miroslavom Lajčákom, podpredsedom vlády Dušanom Čaplovičom (všetci Smer).

Exminister obrany Martin Fedor (SDKÚ) nie je nadšený z návštev čínskych delegácií na Slovensku. Strategickí spojenci totiž podľa neho ležia opačným smerom. „Frekvencia návštev čínskych pohlavárov v našej krajinke je naozaj výnimočná. Je otázne, čím si malé Slovensko zaslúžilo takú veľkú pozornosť obrovskej Číny,“ tvrdí poslanec Fedor (SDKÚ). Utajovanie do poslednej chvíle podľa neho iba podporuje rôzne špekulácie.

Pred tromi mesiacmi v polovici júna bol na Slovensku čínsky prezident, ktorého návšteva bola spojená s protestmi a policajným zásahom voči slovenským demonštrantom. Aktivistov za ľudské práva vtedy fyzicky napadli prívrženci čínskeho komunistického režimu, pričom polícia ich prehliadala.

Na budúci týždeň má prísť na Slovensko tibetský duchovný a politický vodca dalajláma, ktorého Čína neuznáva. Prevezme si medzinárodnú cenu Jána Langoša. Podľa agentúry ČTK ho neprivíta zrejme nijaký vysoký predstaviteľ štátu. „Slovensko podobne ako ostatné krajiny EÚ sa drží politiky jednej Číny. Tibet považujeme za súčasť Číny,“ poznamenal hovorca ministerstva zahraničných vecí Peter Stano.

debata chyba