Charita pomáha, ale slúži aj na lepší imidž

S prosbami o príspevok na charitu sa ľudia stretávajú nielen na uliciach či v obchodoch, výzvy tiež nachádzajú vo svojich poštových schránkach. Pomoc potrebujú týrané deti, zdravotne postihnutí, obete domáceho násilia aj prírodných katastrof, túlavé zvieratá i zničené lesy. Dá sa očakávať, že počet zbierok sa kvôli blížiacim Vianociam ešte zvýši.

13.11.2011 19:17
Hodina deťom Foto:
Jednou z dlhoročných charitatívnych akcií je Hodina deťom, ktorá má veľkú dôveru verejnosti. Na snímke piatková zbierka v uliciach Bratislavy.
debata (2)

Sociológovia zvýšenie počtu zbierok vnímajú ako ohlas na nedostatočné verejné služby. „Charitatívna činnosť teraz smeruje k dosiahnutiu niečoho, čo bolo kedysi štandardné. Zakladanie občianskych združení a podávanie projektov je istým spôsobom tiež pýtanie si a očakávanie nejakej podpory,“ hovorí sociologička Zuzana Kusá. Mizne aj pocit hanby robiť charitatívnu zbierku, pretože prijímatelia pomoci veľakrát nemajú inú možnosť.

Charitu však využívajú aj firmy na budovanie imidžu. Najmä pred Vianocami navštevujú onkologicky chorých pacientov alebo obdarúvajú deti z detských domovov. Podľa sociologičky Silvie Porubänovej je scestné venovať im sentimentálnu pozornosť len jeden týždeň v roku.

„Čím viac sú tieto formy viditeľné a sprevádzané masívnou šoubiznisovou propagáciou, skôr veci škodia. Deti v domovoch netrpia nedostatkom materiálnych vecí, hračiek a IT techniky, ale po opustení zariadenia majú tendenciu prepadnúť sa do chudoby a stať sa bezdomovcami,“ hovorí o jednorazových aktivitách Porubänová. Kusá dodáva, že posielať do detského domova tony plyšových hračiek a stavebníc je amatérske darovanie. „Len v dôvernom prostredí sa dá pomoc robiť spontánne, na základe vlastného úsudku, a pritom nedávať ľuďom niečo zbytočné,“ myslí si Kusá.

Časť solidarity by podľa Kusej mala byť nepreverovaná. „V našej spoločnosti však prevažuje opatrnícky postoj k druhým s prímesou podozrenia, že naše dobré úmysly môžu byť zneužité. Tí, ktorí charitu organizujú, by sa mali snažiť ten proces zobraziť čo najjasnejšie, aby sa jednotlivci nemuseli dožadovať informácií, kde a načo prostriedky putujú,“ tvrdí Kusá.

Odborníci radia overiť si, či ten, kto organizuje zbierku, existuje, prípadne, či majú dobrovoľníci v uliciach povolenia a vedia, na čo peniaze zbierajú. „Odporúčame, aby si ľudia skontrolovali, komu peniaze dávajú. Treba navštíviť webovú stránku organizácie, ktorej chcú prispieť,“ hovorí Milica Danková z Centra pre filantropiu.

Možností, ako sa dá prispieť, je dnes oveľa viac. Dá sa pomôcť aj cez darcovské SMS správy. „Zbierka, kde dobrovoľníci prídu do kontaktu s ľuďmi tvárou v tvár, asi zasiahne najväčší počet ľudí. Zaslanie napríklad darcovskej SMS správy je zase omnoho jednoduchšie,“ dopĺňa Danková. Veľakrát závisí aj od účelu, na ktorý sa zbiera. Niektoré témy ľudí oslovujú viac, napríklad znevýhodnení ľudia, týrané alebo choré deti.

Väčšie zbierky registruje ministerstvo vnútra, tie menšie krajské a obvodné úrady. „Zbierky sa prelínajú cez jednotlivé roky a len málo z nich je presne na rok 2011. Výnosy zo zbierok povolených ministerstvom, ktoré sa konajú iba v tomto roku, zatiaľ predstavujú viac ako 118-tisíc eur,“ informovala Natália Hattalová z komunikačného odboru ministerstva vnútra. Minulý rok ministerstvo povolilo 156 zbierok, tohto roku to bolo doteraz 117 zbierok, pred piatimi rokmi povolilo 61.

2 debata chyba