„Vplyv postavenia rodičov na vzdelanie detí sa prejavuje v každom štáte. V severských krajinách, napríklad vo Fínsku, je rozdiel pomerne malý, u nás dosť veľký,“ hovorí odborník na školstvo a poslanec SDKÚ Miroslav Beblavý. Na problém upozornili už viaceré štúdie, zatiaľ sa však veľa nezmenilo. OECD varuje, že vzdelávací systém na Slovensku vlastne upevňuje sociálne rozdiely, pretože u detí z chudobnejších rodín prispieva k nižšiemu vzdelaniu, čo zase zvyšuje pravdepodobnosť, že aj ich deti budú vyrastať v chudobe.
Netýka sa to iba Rómov
Podľa Rómskeho vzdelávacieho fondu majú menej šancí na vzdelanie práve rómske deti, ktorých rodičia sú väčšinou odkázaní na sociálne dávky. „Strednú školu neskončí 30 percent detí a 60 percent z nich pochádza z menšín,“ tvrdí Szilvia Pallaghy z fondu. Odborníci upozorňujú i na fakt, že spomedzi 23 krajín strednej a východnej Európy má Slovensko najvyšší podiel detí v špeciálnych základných školách. Často sú tam len preto, lebo nerozumejú výkladu v slovenčine.
Sociálne znevýhodnené sú však aj iné deti. Ako hovorí Martina Kubánová z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť, ministerstvo školstva má o nich údaje na základe toho, či poberajú dotácie na stravu a školské pomôcky, pretože ich rodina je v hmotnej núdzi. „V škôlkach je ich podiel nižší asi o polovicu oproti základným školám a špeciálnym základným školám.“ V škôlkach malo vlani zľavu na stravnom asi 6,5 percenta detí, na ZŠ takmer 12 percent a vyše 38 percent na špeciálnych ZŠ.
Počet týchto detí v školách navyše rastie. Najviac ich je v nultom, prvom a druhom ročníku – od 85 percent v nultom až po 20 percent v 2. ročníku. Najmenej ich je v ôsmom a deviatom ročníku, čo znamená, že veľký počet týchto žiakov nedokončí ani základnú školu. „Podľa štatistík aspoň 2 000 detí v roku 2008 neprešlo ani na druhý stupeň a asi 900 nedokončilo špeciálnu základnú školu. Ďalších približne 2 000 žiakov skončilo povinnú školskú dochádzku skôr ako v deviatom ročníku,“ vysvetľuje Kubánová.
Čo by pomohlo
Opatrenia, ktoré by mali zmierniť nerovnosť šancí, naznačila už OECD. Slovensko by malo zvýšiť účasť detí na predškolskej výchove a zvýšiť kvalitu vzdelávania. Podľa ministerstva školstva vláda už schválila koncepciu výchovy a vzdelávania rómskych detí a prijala i ďalšie kroky ako bezplatnú predškolskú výchovu od piateho roku dieťaťa, dotácie na stravu či rozvojové projekty.
Podľa Kubánovej treba zlepšiť aj dostupnosť škôlok, podporovať vzdelávanie v rómskom jazyku, zlepšiť zaraďovanie detí do špeciálnych škôl. „Najväčší efekt má včasná pomoc deťom v ranom veku, teda podpora vzdelávania v predškolskom veku alebo v programoch domácej prípravy, do ktorých sú zapojení aj rodičia,“ odporúča Kubánová.
OECD tiež upozorňuje, aby sa u nás deti príliš skoro nerozdeľovali do rôznych typov škôl, napríklad na osemročné gymnáziá. Dnes sa to robí už v 11 rokoch, čo je o tri roky skôr ako vo väčšine krajín organizácie, pričom len v Nemecku a Rakúsku ich rozdeľujú skôr.
Podľa Beblavého by pomohlo aj to, keby sa žiakom predlžoval školský deň alebo zabezpečil rovnaký prístup k mimoškolským aktivitám, v čom sú zvýhodnené deti z bohatších rodín. Odstrániť nerovnosť šancí je však ťažká úloha. „Nevyrieši to jedno opatrenie. Nie je to iba slovenský problém, ale problém celého regiónu, dokonca i Nemecka,“ hovorí Beblavý.
- aspoň jeden z rodičov poberá dávky v hmotnej núdzi
- aspoň jeden z rodičov je nezamestnaný
- aspoň jeden z rodičov má len základné alebo nižšie vzdelanie
- nevyhovujúce bytové a hygienické podmienky
- jazyk, ktorým dieťa doma hovorí, je iný ako vyučovací jazyk v škole