Najvyšší súd na neverejnom zasadnutí totiž vyhovel sťažnosti generálneho prokurátora, ktorý nesúhlasil s vrátením prípadu na došetrenie. Vojenské súdy vrátili prípad na došetrenie, s čím nesúhlasila vojenská prokuratúra.
Podľa právoplatného rozhodnutia Najvyššieho súdu v súčasnosti je dostatok dôkazov, aby sa začalo hlavné pojednávanie. K prípadu nie je totiž potrebné vypočuť aj príslušníkov rakúskej a poľskej a českej armády, ktorí vykonávali spoločné cvičenie. O prerušení cvičenia slovenských študentov totiž nemohli rozhodnúť velitelia a vojaci zahraničných armád. V podmienkach Ozbrojených síl SR zodpovedá za každé rozhodnutie príslušný funkcionár.
Zo zadovážených dôkazov jasne vyplýva, ktorá z možných prechodových trás cez Nízke Tatry bola menej náročná. Mladí vojenskí študenti totiž v „letnom“ vybavení prekonali vyše 400-metrový výškový rozdiel v chladnom počasí a silnom vetre sprevádzanom snežením. Vojaci prešli v nepriaznivom počasí dokonca cez Krúpovú hoľu s nadmorskou výškou 1921 metrov nad morom. Podľa máp existovala aj o polovicu kratšia trasa, ktorá prakticky neustále klesala.
Udalosť sa odohrala počas blokového výcviku študentov Vojenskej akadémie Liptovský Mikuláš, ktorý sa mal uskutočniť v čase od 22. do 27. mája 2000. Súčasťou akcie bol aj peší presun z Liptovského Mikuláša do Vojenského výcvikového priestoru Lešť s prechodom horského hrebeňa Nízkych Tatier.
Podľa záverov vyšetrovania obaja obvinení, podplukovník Jozef J., ktorý je už v zálohe, a kapitán Peter Š., zodpovední za prípravu a priebeh blokového výcviku, si nesplnili svoje služobné povinnosti a tento výcvik pripravili nedostatočne. Vojenská prokuratúra tvrdí, že nespracovali dostatočný plán výcviku a nepripravili časový harmonogram prechodu Nízkymi Tatrami. Členmi jednotlivých cvičiacich družstiev neboli odborne pripravení profesionálni vojaci a cvičiaci vojaci neboli pripravení na variantu zhoršenia počasia. Výcvik údajne nebol dostatočne zdravotnícky zabezpečený.
V osudný deň 22. mája 2000 v popoludňajších a večerných hodinách obvinení údajne nedostatočne riadili výcvik a nereagovali na prudké zhoršenie poveternostných podmienok. Veľmi sa ochladilo, pršalo a neskôr začalo snežiť. Fúkal silný vietor a bola hmla. Podľa obžaloby obaja obvinení údajne vedeli, že cvičiaci študenti neboli na takéto podmienky dostatočne materiálne pripravení. Napriek tomu cvičenie neprerušili ani nezvolili náhradnú ľahšiu trasu pochodu, v dôsledku čoho niektorí cvičiaci študenti v noci stratili orientáciu a došlo u nich k vyčerpaniu a podchladeniu. Čatárovi Jánovi Skvašíkovi, ktorý oslávil len deň pred smrťou svoje 21. narodeniny, sa stal pochod osudným. Približne o 4.30 h 23. mája v Širokej doline zomrel na následky podchladenia pri celkovom fyzickom vyčerpaní organizmu.