V krajine je pre nich povinná vojenská služba, ale úrady na nej absolútne netrvajú, keďže do ozbrojených síl sa hlási dostatočný počet ľudí dobrovoľne. Ženy majú tiež možnosť nosiť uniformu, ale do bojových jednotiek sa nedostanú.
Ľudová oslobodzovacia armáda si 1. augusta pripomenula 81. výročie svojho vzniku. V roku 1927 ju ako roľnícku povstaleckú jednotku a svoju ozbrojenú zložku založila komunistická strana. Na slabo vyzbrojených rebelov sa však už dávno zabudlo. Čína je od roku 1964 atómová veľmoc. Najnovšie generácie stíhačiek či jadrových ponoriek zase síce ešte pripomínajú ruské, americké či izraelské vzory, ale okrem podoby sa im už vyrovnávajú aj kvalitou.
Tomu všetkému velí čínsky prezident Chu Ťin-tchao, ktorý je aj predsedom Ústrednej vojenskej komisie, ale najmä generálnym tajomníkom Čínskej komunistickej strany. Pod palcom má aj vojenský rozpočet, ktorý narastá. V roku 2008 je oficiálne takmer 59 miliárd dolárov, podľa odhadov amerického Pentagonu je však dvoj- až trojnásobné vyšší. Čína však na kritiku svojich armádnych výdavkov reaguje poukazovaním na americký vojenský rozpočet, ktorý je na rok 2008 naplánovaný na viac ako 583 miliárd. Spojené štáty sú schopné dať dohromady zhruba tri milióny vojakov.
„Ochota Číny investovať stále viac a viac do ozbrojených síl však vzbudzuje obavy. Napriek hospodárskemu rozvoju Peking nemá peniaze na zdravotníctvo, sociálny a dôchodkový systém či platy učiteľov vo vidieckych oblastiach, ale aj tak zvyšuje vojenský rozpočet. Prečo to robí? Určite nielen z dôvodov prestíže,“ povedala pre Pravdu June Teufel Dreyerová z Miamskej univerzity. „Čínske vojenské magazíny sú plné článkov o tom, ako poraziť technologicky vyspelejšieho nepriateľa. To môžu byť len Spojené štáty,“ hovorí odborníčka na Čínu.
„Aj podľa mňa je výška čínskeho vojenského rozpočtu varovný signál, nemyslím si však, že krajina bude v budúcnosti vojensky príliš agresívna,“ tvrdí Adam Segal z Rady pre zahraničné vzťahy vo Washingtone. „Peking sa sústredí na to, aby mohol, ak by sa preto rozhodol, prevziať vládu nad Taiwanom a zároveň odstrašil Spojené štáty od vstupu do konfliktu,“ povedal Segal pre Pravdu. Odborník okrem toho pripomína, že Čína nemá práve najlepšie vzťahy so susedmi. Územné spory vedie s Indiou, Vietnamom, Japonskom a len v júli sa po 40 rokoch dohodla s Ruskom.
Čínska armáda sa modernizuje a tečú do nej miliardy dolárov. Segal aj Dreyerová však predsa pochybujú o jej skutočnej bojaschopnosti. „V konflikte USA – Čína bez použitia jadrových zbraní by veľmi pravdepodobne zvíťazila Amerika,“ tvrdí expert. „Čínskym vojakom chýbajú skúsenosti. Naposledy bojovali koncom 70. rokov s Vietnamom a ani to nebol veľký úspech,“ dodáva odborníčka.