O účele a význame cesty sa zatiaľ vie veľmi málo. Napriek opakovaným žiadostiam tlačové oddelenie ministerstva podrobne nezodpovedalo otázky Pravdy týkajúce sa nákladov na cestu a pobyt v exotickej krajine. Nedodalo ani počet či menný zoznam ľudí, ktorí budú v Mihálovej delegácii.
„Keďže prípravy na pracovnú cestu do Kórey vrcholia, nepodarilo sa nám skontaktovať s kompetentnými pracovníkmi ministerstva, ktorí tieto odpovede poznajú,“ argumentovala Mihálova hovorkyňa Slavomíra Sélešová.
Tlačový odbor len potvrdil, že Mihál má byť v Soule 14. až 16. novembra, pozvali ho tam kórejskí rezortní partneri a náklady čiastočne hradí aj kórejská strana. V zdôvodnení svojej cesty uvádza dva okruhy: S ministrom práce a zamestnanosti chce prerokovať pôsobenie kórejských spoločností na slovenskom trhu práce, možnosti tvorby nových pracovných príležitostí a ich udržateľnosť a efektívnosť využívaných nástrojov aktívnej politiky trhu práce. A s ministrom zdravotníctva a sociálneho zabezpečenia zase otázky v oblasti poskytovania sociálnych služieb, nastavenie dôchodkového systému a rodinnej politiky a výkon zmluvy o sociálnom zabezpečení medzi oboma štátmi.
Prečítajte si aj komentár Martina Krna "Kórea náš vzor ":[http://nazory.pravda.sk/…/sk-nkom.asp?…]Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Mihál sa tiež podľa stanoviska tlačového oddelenia chystá viesť pracovné rokovania o podpore udržania súčasných a možnosti vytvárania nových pracovných miest so zástupcami manažmentov kórejských spoločností pôsobiacich na Slovensku – Kia, Samsung a Mobis. Podľa Sélešovej by z rokovaní mohlo vzísť „viac ako tisíc“ nových pracovných miest.
Pravda sa neúspešne pýtala aj na to, ako chce minister zužitkovať poznatky z Kórey v domácej politike, keď vo funkcii čoskoro skončí. A či je samotné ministerstvo presvedčené o tom, že peniaze daňovníkov na takúto misiu budú použité účelne. „Pokiaľ by pán prezident o zmysluplnosti pracovnej cesty pochyboval, určite by ju, hoci dodatočne, pánovi ministrovi nepovolil,“ uviedla Sélešová.
Podľa šéfa odborového zväzu KOVO Emila Machynu by však prezident, prípadne aj premiérka mali ešte jej opodstatnenosť dôkladne zvážiť. Machyna tvrdí, že nie je namieste ísť sa o sociálnom a dôchodkovom systéme učiť do krajiny, ktorá je Slovensku natoľko vzdialená kilometrami, kultúrou aj mentalitou obyvateľov. „V čom nám má byť vzorom štát, ktorý ani nemá zákonník práce, v ktorom polovica ľudí pracuje len na dobu určitú, kde všetky pracovné pravidlá závisia od dohôd so zamestnávateľom?“ pýta sa Machyna.
Mihál by sa mal podľa neho skôr sociálne inšpirovať v Nórsku, vo Švédsku alebo v iných európskych krajinách. A pripomenul, že kórejské firmy dosiaľ popri investíciách priniesli na Slovensko aj tvrdé autoritárske praktiky, cudzie týmto zemepisným šírkam. „Pán minister však ako pravicový liberál neurobil nič v prospech občanov, len v prospech kapitálu,“ zdôraznil Machyna. Ako dodal, nemá nič proti rozvíjaniu obchodných vzťahov s ázijskými partnermi, lenže to je podľa neho skôr parketa prezidenta, premiérky či ministra hospodárstva.
Sociologička Zuzana Kusá zase predpokladá, že Mihálovým motívom pre návštevu Južnej Kórey môže byť aj fakt, že téma nezamestnanosti má byť kľúčovou v predvolebnej kampani. „Ak odtiaľ prinesie nejaké pracovné miesta, bude hrdina,“ mieni. Čo sa týka sociálneho systému, podľa nej ten kórejský nie je nijakým modelom hodným kopírovania a nesnúbi sa s demokratickou kultúrou. „Ak tam vôbec nejaký systém funguje, určite nie taký, ku ktorému by svet upieral zrak,“ uzatvára Kusá.