„Čo sa týka budovania cyklotrás v hlavnom meste, v súčasnosti je ich dĺžka takmer 200 kilometrov, pričom v roku 2006 bolo v Bratislave iba 85,2 kilometra cyklistických ciest,“ informovala Katarína Uhrínová z marketingového oddelenia magistrátu. Dve nové trasy, ktoré počas uplynulého leta v Bratislave pribudli, však neprechádzajú zastavaným mestom.
Dlhšia 73-kilometrová trasa vedie z Lamača cez Biely kríž na Pezinskú Babu a späť. Kratšia 31-kilometrová trasa vedie zo Železnej studienky na smer Biely kríž a naspäť. Podľa cyklistických nadšencov z občianskych združení tieto prírastky isto potešia rekreačných cyklistov, neodbremenia však preťaženú bratislavskú dopravu. Pritom práve dobre vybudované cyklotrasy v centrálnej časti mesta mohli pomôcť pri dopravných kolapsoch, ktoré vznikli napríklad počas opráv Prístavného mosta.
Podľa serveru MHD.sk navyše v tomto smere nič nemenia ani novovybudované komplexy. Ako príklad uviedli dopravné zmeny v okolí štvrte Eurovea. „Napríklad na čerstvo zrekonštruovanom Dostojevského rade sa napriek dostatku priestorov nemyslelo ani na cyklistické chodníky, ani na vyhradené jazdné pruhy pre hromadnú dopravu,“ píše sa v stanovisku MHD.sk k tohtoročnému Dňu bez áut.
Čo sa týka mestských trás, v rokoch 2006 až 2008 vybudovala Správa telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta dovedna šesť kilometrov cestičiek. V súčasnosti je v kolaudačnom konaní úsek Bajkalská – Trenčianska, financie by mali postupne smerovať aj na budovanie trás na Prístavnej či Viedenskej. Správa tiež plánuje v najbližších dvoch rokoch cyklistické prepojenie niektorých mestských častí. Najbližšie Podunajských Biskupíc a Vrakune.
Petržalskí poslanci zase na zajtrajšom rokovaní budú rozhodovať, či nechajú vypracovať projekt cyklotrasy v úseku medzi Kapicovou ulicou a Petržalským korzom. Trasa cyklotrasy, ktorá bude spájať starú Petržalku s obľúbeným a cyklistami využívaným korzom, už raz bola navrhnutá v roku 2006. Projekt však treba nanovo prerobiť, pretože ten starý neriešil orientáciu nevidiacich a slabozrakých osôb, ktoré by sa po chodníku na petržalskom sídlisku mohli pohybovať.
Petržalský cyklistický projekt by sa mal spolufinancovať z fondov Európskej únie. Ak uspeje, až 95 percent nákladov (z odhadovaných dvoch miliónov korún – 66 388 eur) by mohla hradiť únia.
Európsky je aj ďalší cyklistický projekt, ktorý v tomto roku rozšíril pavučinu cyklotrás v okolí metropoly. V strede septembra otvorili 15-kilometrovú trasu Moravský Svätý Ján – Brodské, ktorá je súčasťou cykloturistickej trasy zvanej Zelená železná opona (Iron curtain greenway). Tá má časom spojiť Baltické more so Stredozemným.
