Bývalý vyšetrovateľ vrážd Ladislav Mihalovič si pred dvoma rokmi zriadil detektívnu firmu Matira. Jeho spoločnosť získava najmä dôkazy pre rozvody. Ak je treba, sledujú ľudí v mestskej hromadnej doprave. Pri ceste autom používajú viaceré motorové vozidlá.
„Ľudia považujú tieto služby ešte stále za zbytočný luxus,“ hovorí Mihalovič. Upozorňuje však, že detektívne kancelárie im môžu pomôcť. „Napríklad dôkazy o nevere pre rozvodové konania môžu zabezpečiť iba detektívne služby,“ hovorí.
Mihalovič nemá stálych zamestnancov. Väčšinu detektívnych činností robí sám. „Ak potrebujem splniť rozsiahlejšiu zákazku, dohodnem sa s ľuďmi, ktorí kedysi pracovali pri polícii a sú momentálne v Asociácií bývalých policajtov,“ hovorí.
Majiteľom detektívnej kancelárie je aj bývalý viceprezident Policajného zboru Imrich Angyal. Jeho firma A-patrol získava dôkazy najmä pozorovaním ľudí, hľadaním dokumentov v archívoch a rozhovormi s rôznymi svedkami.
Angyal pri práci nevyužíva kamery ani mikrofóny. Jeho firma dokonca ani nesleduje podozrivých autami. „Pri dnešnej premávke takéto niečo neprichádza do úvahy. Ľudia často jazdia na oranžovú alebo červenú a ľahko ujdú,“ vysvetľuje bývalý policajný viceprezident.
Aj Angyalova firma je malá. Má len jedného zamestnanca na stály pracovný pomer. Spolupracuje však s kolegami z iných krajín. Angyal je členom zväzku nemeckých detektívov so sídlom v Augsburgu. „Už sa stalo, že nás nemeckí detektívi požiadali o pomoc a takisto aj oni občas pomohli nám,“ dodáva.
Slabý záujem o detektívne služby ovplyvňuje práve malé spoločnosti. Nemôžu si totiž dovoliť zamestnať väčší počet pracovníkov, alebo vlastniť drahé technické vybavenie. Často sú tak obmedzené aj ich možnosti v práci. Mihalovič vidí príčinu malého záujmu ľudí o detektívov v slabých skúsenostiach s takýmito firmami.
Výnimkou medzi slovenskými detektívnymi spoločnosťami je firma A3P, ktorá sa venuje najmä preverovaniu poistných udalostí. Za rok rieši viac ako tisíc objednávok, z toho 700 je pre poisťovne. Štát za rok prešetrí menej ako polovicu takýchto prípadov.
Spoločnosť, ktorá spolupracuje napríklad s poisťovňami Wüstenrot, Kooperativa alebo Allianz, zamestnáva 15 ľudí. Zisťujú napríklad, či sú klienti poisťovacích firiem seriózni a solventní. „Objednajú si nás, aby vedeli, s kým rokujú a či vôbec majú do obchodu s takýmito osobami ísť,“ vysvetľuje prácu firmy jej šéf Mikuláš Czocher.
Ceny za služby detektívov sú individuálne. Ak požadovaná práca nezahŕňa použitie vozidla, sadzba na hodinu sa pohybuje od 400 do 600 korún. Ak práca vyžaduje monitorovanie autami, môže sa cena vyšplhať až na niekoľko tisíc korún.
Detektívna kancelária A3P však fixné sadzby nemá. Pracovníci tejto spoločnosti sa vždy snažia zohľadniť aj finančnú situáciu klienta. „Keď ste seriózny, nemôžete osobám na prvý pohľad chudobným vyrubiť vysokú cenu,“ uzatvára Czocher.
Nezištná nevera
"Prišla za nami jedného dňa klientka, ktorá bola presvedčená, že ešte v ten istý deň jej manžel zahne. Keďže chcela byť pri tom, nastúpili sme do auta a išli sme k robote jej manžela. Dvakrát svoju prácu opustil, tak sme išli za ním, nepotvrdilo sa však, žeby ju podvádzal. Po práci išiel rovno domov, nikde sa nezastavil. Čiže neveru sa dokázať nepodarilo, ale akciu by som zhodnotil ako vydarenú, keďže aj nedokázanie dôkazov je v niektorých prípadoch úspech.“
"Stavebná firma dodala bez zálohy aj bez zaplatenia materiál vo výške jeden a pol milióna korún osobe, ktorá sa potom vyslovene stratila. Na odvoz tohto tovaru si páchateľ požičal autá, zaplatil šoférov. Výrobca surovín nám dodal popis osôb, ktoré si prišli po materiál, poznávacie značky áut. Podľa toho sme zistili, že autá boli požičané, a keďže v každej požičovni áut sa zadávajú údaje, zistili sme o páchateľovi prvé informácie. On si možno myslel, že keď si autá požičia, tak sa ho už nedopátrame. Podľa popisu výrobcu surovín sme sa dostali aj k šoférom, ktorí nám povedali, kde býva, na danom mieste sa už zdržiavala jeho manželka a potom už nebolo ťažké dostať sa k nemu. Usvedčujúce dôkazy sme odovzdali polícií.“
"Jedna zákazníčka chcela, aby sme sledovali jej manžela, mala podozrenie, že chodí navštevovať byt svojej priateľky. Celá akcia trvala dva dni, klientka si však nemohla dovoliť zaplatiť viac ako jedného človeka a jedno auto. Jej manžel sledovanie však očividne odhalil, lebo po ceste do práce sa nás snažil striasť, chodil okľukami po meste, čo v normálnom prípade človek nerobí. Nemáme to síce potvrdené, ale som si na 99 percent istý, že o nás vedel. Preto som aj povedal našej klientke, aby sme radšej v prípade nepokračovali.“
"Klientka bola so svojím manželom v rozvodovom konaní. On tvrdil, že nemôže platiť výživné, lebo je nezamestnaný. Sledovaním sme zistili, že pracuje v jednej reštaurácií ako čašník. Jeho kolegovia nám potom potvrdili, že tam naozaj berie plat. Neskôr sme urobili aj videozáznam, ako tam pracuje, vďaka čomu súd rozhodol v prospech našej klientky. Celé sledovanie trvalo asi týždeň, už v prvý deň sme mali dôkazy, že tá osoba pracuje, a potom sme si ich už len overovali.“
"Mali sme preveriť požiar chaty v Zázrivej, chata predtým fungovala ako normálny penzión s reštauráciou. Majitelia ju odkúpili za malú sumu asi 500-tisíc korún, poistili ju na 14 miliónov. Na Silvestra zhorela do tla, údajne ju mala zapáliť silvestrovská pyrotechnika. My sme zistili, že v objekte bola odpojená voda, plyn aj elektrina, ako keby sa na ten požiar pripravovali. Ďalej sme zistili od dedinčanov, že chata bola schátraná, okná porozbíjané, prespávali v nej bezdomovci a hrali sa tam malé deti. V tomto stave bola už chata aj pri podpise poistnej zmluvy, čiže majitelia uviedli do omylu aj poisťovňu. Objekt bol teda podľa týchto informácií podhodnotený, ale majitelia aj tak chceli 14 miliónov. Celá vec sa teraz prešetruje na súde, prvé pojednávanie už poisťovňa vyhrala, majitelia chaty sa však odvolali.“