Štúdiu, ktorú koordinovala holandská konzultačná firma VVMZ, predstavia na sobotňajšej konferencii v Tatranskej Lomnici. Štúdia je po formálnej a zväčša aj obsahovej stránke profesionálna, s mnohými závermi sa dá súhlasiť, povedala Ľubica Trubíniová z Mimovládneho výboru Naše Tatry.
Na jednej strane odporúča ochranu prírody, no na druhej strane podporuje problematické až neprijateľné návrhy, ktoré nerešpektujú ochranu prírody, skonštatovali členovia mimovládneho výboru.
„Závery, ktoré štúdia vyvodzuje, sú jednoznačne podriadené priorite ekonomického rozvoja predovšetkým formou budovania nových zariadení pre cestovný ruch, rekreáciu a šport,“ uviedla Trubíniová.
Aktivisti štúdii okrem iného vyčítajú, že na viacerých miestach navrhuje znížiť výmeru a stupeň ochrany na území Tatranského národného parku. Navrhuje vymedzenie novej zóny D, ktorá by zaviedla najnižší možný stupeň ochrany na mnohých kľúčových jadrových územiach.
Štúdia navrhuje znížiť výmeru lesného pôdneho fondu, pre vybudovanie 3 000-hektárového lesoparku okolo cesty slobody, kde by sa vybudovali rekreačné a adrenalínové parky. „Štúdia vyslovene postráda nejakú jasnú ucelenú koncepciu ochrany prírody s tým, že ochrana prírody by mala byť prioritou na území národného parku,“ uzavrela Trubíniová.
Nezávislí environmentálni experti majú svoj vlastný strategický dokument s názvom Smerom k trvalo udržateľnému tatranskému regiónu. Spolupracovalo na ňom dvadsať odborníkov. Podľa slov odborného garanta tejto štúdie Mikuláša Hubu, naďalej pretrváva anomália k prístupu k TANAP-u. Podľa neho je nonsens, že by sa mali do citlivej prírody tatranských ekosystémov, ktoré sú už dnes nadmerne zaťažené, lokalizovať ďalšie aktivity.
Huba upozornil na nevyužité podhorské územie, ktoré je zároveň vhodnejšie na niektoré navrhované športové odvetvie, napríklad centrálna časť Nízkych Tatier, Levočské vrchy či Spišská Magura. „V území od Liptovského Hrádku až po Važec sa nemáte kde najesť,“ uviedol Huba. Poznamenal, že víťazná štúdia nemá záväzný charakter.