Sťažnosť sa týka postupu štátnych orgánov SR pri rozhodovaní o spracovaní kalamitného dreva z oblasti postihnutej víchricou 19. novembra 2004. Oblasť je územím európskeho významu TATRY SKUEV 0307 a podľa smernice Rady Európy o biotopoch platí na tomto území predbežná ochrana. Časť postihnutého územia je zároveň navrhovaným významným vtáčím územím Tatry podľa smernice Rady Európy. Štátne orgány SR podľa názoru LZ nezabránili poškodeniu biotopov patriacich do týchto oblastí.
LZ v sťažnosti konštatuje, že vplyvom ťažby dreva dochádza ku narušeniu špecifickej štruktúry a funkcie biotopov, k ohrozeniu populácií jeho typických druhov. Zásahom do biotopov nepredchádzala analýza vplyvu týchto zásahov na stav druhov a biotopov európskeho významu. Súčasťou sťažnosti je podrobný opis dotknutých lokalít spolu s podrobnou fotodokumentáciou.
Lukáč konštatoval, že pri podaní sťažnosti im pomohol sumár výsledkov ukončeného prešetrovania šiestich podaní LZ VLK vo veci spracovania kalamity na území TANAP-u, vypracovaný Jolanou Stankovou z Inšpektorátu životného prostredia v Košiciach. Podnety Vlk-a sa týkali porušenia ustanovení zákona v súvislosti so spracovaním kalamitnej hmoty v chránených územiach. Prvý je napríklad z 20. decembra 2004 a ide v ňom o spracovanie časti veternej kalamity a odstránenie mŕtvych stromov bez udelenia výnimky zo zákona vydanej príslušným správnym orgánom v národných prírodných rezerváciách Mokriny, Dolina Bielej vody a Studené doliny.
Keďže nič z požiadaviek Mimovládneho výbor nebol ochotný Vládny výbor pre obnovu Tatier akceptovať, LZ sa sústredilo na to, aby „čistenie“ TANAP-u nepostupovalo na západ cez Tichú a Kôprovú dolinu. To sa do dnešného dňa, napriek rôznym tlakom, aj podarilo. Lukáč upozornil na to, že v správach o stave TANAP-u rok po kalamite sa uvádza predovšetkým 180 kamiónov dreva denne opúšťajúcich TANAP, spracovaných 1,5 milióna kubíkov stromov či 6960 hektárov vyčistenej plochy. „O stave biotopov v národnom parku nepadlo v podstate ani slovo,“ dodal.