„Nepamätá si,“ povedal jeden z piatich vyšetrovateľov pri odchode z nemocnice, kde strávili viac ako dve hodiny. Na akékoľvek ďalšie otázky odmietli odpovedať. Lekári, ktorí ešte dopoludnia informovali o Farkašovom stave, povedali, že si okolnosti havárie pamätá iba čiastočne.
Či Farkašova výpoveď aspoň sčasti prispela k odhaleniu príčin leteckej katastrofy, pri ktorej minulý štvrtok zahynulo 42 vojakov vracajúcich sa z misie v Kosove, nie je známe. Podrobnosti rozhovoru s Farkašom totiž nevedel ani hovorca ozbrojených síl Milan Vanga. „Vyšetrovatelia nepovažovali za vhodné ich v tejto chvíli zverejniť,“ povedal Vanga.
Vyšetrovanie pádu lietadla len niekoľko minút pred plánovaným pristátím podľa odhadov bude trvať dlho. Klesanie v osudný štvrtkový večer zaznamenali slovenské vojenské radary, armáda teraz skúma, či posádku niekto varoval pred príliš malou výškou. Ak by sa tak aj nestalo, zodpovedný za to zrejme nebude nikto, pretože pilot sa rozhodol pristávať na základe vizuálneho kontaktu, bez navádzania radarmi.
„Len čo pilot povie, že nepotrebuje službu riadenia, je to jeho právna zodpovednosť aj možnosť. On sa rozhodol a bol zodpovedný za rozstupy, dodržanie bezpečných výšok nad prekážkami, za všetko,“ uviedol bývalý vojenský pilot a štátny tajomník ministerstva obrany Jozef Pivarči. „Nedá sa viniť orgány riadenia letov, ak by aj videli, že sekundárny odpovedač, ktorý hlásil výšku pozemným radarom, udáva výšky hroziace kolíziou v danom teréne. Nemuseli venovať pozornosť riadeniu,“ dodal Pivarči.
Či a kedy bolo lietadlo na nízku výšku upozornené, podľa Vangu ukáže až vyšetrovanie. „Keď sa preskúmajú záznamy komunikácie s vežou,“ spresnil. Armáda tiež bude skúmať, akú výšku malo lietadlo v čase, keď pilot zahlásil, že prechádza na vlastnú navigáciu. „Až záznamy čiernej skrinky ukážu, či bolo lietadlo nízko už v tom okamihu, alebo kleslo až potom,“ dodal Vanga.
Podľa dostupných informácií lietadlo klesalo podľa plánu, ako keby šlo na pristátie. „Keď zmizlo z radarov, radarový personál sa domnieval, že už pristálo v Košiciach, vzápätí im však volali z veže, či ho nemajú na obrazovke,“ opísal pre Pravdu udalosti zdroj z armádnych kruhov, ktorý si neželal zverejniť svoje meno.
Čiernu skrinku bude vyšetrovacia komisia skúmať podľa Vangu ešte niekoľko dní. Zatiaľ neodhalili nič, čo by naznačovalo nejaké technické problémy. „Vyšetrovatelia však ešte musia porovnávať veľké množstvo výstupov,“ zdôraznil Vanga.
Doterajšie zistenia podľa viacerých odborníkov naznačujú, že príčinou tragickej nehody mohlo byť ľudské zlyhanie. „Myslím si, že piloti videli z diaľky Košice a žiadali o vizuálne priblíženie a urobili chybu,“ povedal Pivarči.
Technické problémy či požiar na palube, čo je tiež jedna z verzií, nepovažuje za pravdepodobné vzhľadom na to, že piloti pristávali podľa vlastnej navigácie. „Len čo by bol požiar alebo problémy s motormi, neexistuje, aby kapitán rozhodol pokračovať v lete podľa vlastnej navigácie. Požiadavka pokračovať v lete za vidu vo vizuálnom priblížení znamená, že je na palube pokoj a že pilot vidí, kam letí,“ dodal Pivarči.
„Ak by tam bola technická chyba, povinnosťou posádky je oznámiť to riadeniu letovej prevádzky a vyžiadať si špeciálny postup na pristátie. Núdzový systém rieši takéto veci. Tým, že nič nehlásili, zdá sa, že všetko by mohlo byť na palube v poriadku. Musí sa však vyhodnotiť čierna skrinka,“ konštatoval v tejto súvislosti aj bývalý veliteľ armádneho letectva Jozef Dunaj.
Na otázku, či sa nemohlo pokaziť spojenie, odpovedal, že je možné aj to. „Občas sa to stáva. Aj v takom prípade však majú piloti núdzové postupy. Dodržať výšku, všetko si navzájom hlásiť, kontrolovať prístroje a ďalšie záležitosti,“ dodal Dunaj.
Čierna skrinka na havarovanom antonove bola modernizovaná, českej výroby. Zaznamenáva dvanásť parametrov za posledných 18 hodín letu.