„Bola to dohoda z koaličnej rady z januára, kedy SMK mala takúto požiadavku, ja som dostal túto úlohu na predsedníctve SMK,“ povedal novinárom Csáky. Odmieta, že by tým vyťahoval maďarskú kartu. Nemá to podľa neho súvis ani s tým, že sa blížia parlamentné voľby. Vzhľadom na posunutie termínu volieb si však myslí, že časové limity sú teraz ohrozené. „Budeme o tom rokovať politicky,“ dodal. Nevyjadril sa však, či vidí šancu, aby sa to stihlo prijať do konca volebného obdobia.
Pripomenul tiež, že návrhy sú obsahom programového vyhlásenia vlády. „Rokovali sme o tom už niekoľkokrát, realizovanie Charty regionálnych alebo menšinových jazykov bolo predmetom medzirezortného pripomienkového konania z pred roka a pol, kde tieto všetky podnety alebo presné formulácie boli uvedené,“ konštatoval.
Podľa Csákyho návrhu novely tabuľového zákona by obce na južnom Slovensku s početnou maďarskou menšinou, ktoré boli pomenované po slovenských národných buditeľoch, mali možnosť označiť sa aj tradičným názvom v maďarskom jazyku. „Vnímame určitú diskrimináciu tých obcí, kde nemôžu byť uvedené ako označenia na modrej tabuli historické názvy. Myslím si, že to by malo byť odstránené,“ povedal. Súčasná úprava podľa neho nespĺňa podmienky ani v prípade príslušníkov rusínskej menšiny, ktorých počet sa podľa výsledkov sčítania obyvateľov z roku 2001 v niektorých obciach navýšil. „Niektoré, predovšetkým rusínske, obce tam nie sú obsiahnuté, to bola požiadavka Rusínov po sčítaní ľudu z roku 2001. Navýšil sa tam počet obcí, ktoré by spadali do tejto kategórie,“ priblížil. V prípade súdneho poriadku ide podľa Csákyho de facto o súčasnú prax upresnenú v prospech občanov patriacich k menšinám.
Minister zahraničných vecí Eduard Kukan (SDKÚ) zastáva názor, že dnes takéto iniciatívy nie sú dobré a vhodne načasované. „Pochyboval by som, že pán Csáky bude túto svoju iniciatívu ďalej presadzovať,“ uviedol.
Podľa Csákyho je potrebné zrušiť ustanovenie, ktoré bráni miestnemu pomenovaniu obcí, ako je Hurbanovo, Štúrovo, Jesenské, či Kukučínov, v ich historickom maďarskom názve (Ógyalla, Párkány, Feled, Nemesoroszi). Podľa platného tzv. tabuľového zákona sa obce, v ktorých príslušníci národnostnej menšiny tvoria najmenej 20 percent, označujú v menšinovom jazyku na samostatných dopravných značkách. O podobe označenia svojej obce či mesta v národnostnom jazyku môžu rozhodnúť občania v miestnom referende. Nevzťahuje sa to však na obce, ktorých názov bol zmenený v rokoch 1867 až 1918 a 1938 až 1945. Ide o obce, ktoré boli pomenované po buditeľoch slovenského národa, spravidla bez akejkoľvek súvislosti s ich históriou. Toto ustanovenie prijali poslanci parlamentu v tabuľovom zákone z roku 1994. Podľa Csákyho takáto výnimka obyvateľov dotknutých obcí diskriminuje.