Svedkovia vraj proti Lexovi vypovedali účelovo, aby dosiahli prepustenie z väzby. Iné dôkazy sa vraj proti nemu nenašli.
Z vyšetrovania podľa Kováčika vyplýva, že Lexa na údajnú vraždu návod nedal. V celom spise o vražde nie je žiadny dôkaz, povedal prokurátor. „Na základe týchto skutočností som zastavil trestné konanie voči obvinenému s tým, že skutok sa nestal,“ dodal.
Proti Lexovi podľa Kováčika svedčili výpovede Karola Sz. a iného utajeného svedka. Karol Sz. pôvodne tvrdil, že sa v lete 1998 od Imricha Oláha dozvedel o údajnej Lexovej objednávke na Remiášovu vraždu. Z iného vyšetrovania však podľa neho jasne vyplynulo, že bývalý údajný boss banskobystrického podsvetia Mikuláš Černák spolu s Karolom Sz. a ďalšími páchateľmi ešte v lete 1997 Oláha zavraždili. Človek, ktorý spáchal túto vraždu, tak tvrdil, že mu ešte rok po nej obeť povedala o údajnom Lexovom pláne.
Oláh bol spolu s Jozefom Roháčom podozrivý zo spáchania Remiášovej vraždy. Keďže sa skutku údajne nemohli dopustiť, prokuratúra tento týždeň stíhanie za vraždu ukončila.
Napíšte nám svoj názor prostredníctvom novej služby na tema.pravda.sk – Zastavenie stíhania Ivana L. v kauze vraždy Róberta Remiáša. Niektoré z názorov sa môžu dostať aj do papierového vydania Pravdy.
Ako nepravdivá sa ukázala aj svedecká výpoveď utajeného svedka proti Lexovi, spresnil Kováčik. Ten rovnako ako Karol Sz. odvolal svoje pôvodné tvrdenia proti bývalému šéfovi tajnej služby. Podľa Kováčika boli obe výpovede účelové. Obom svedkom vraj išlo o obchod, ktorým chceli dosiahnuť prepustenie z väzby.
Kováčik ďalej povedal, že ostatné svedecké výpovede ani v jednom prípade nepotvrdili, že by Lexa zneužíval svoju právomoc a že údajnému mafiánskemu bossovi Miroslavovi Sýkorovi poskytol utajené materiály, a tým mu uľahčil vraždu. V spise je vraj asi 15 svedeckých výpovedí, ktoré tvrdenia Karola Sz. vyvracajú. Jeho manželka vraj napríklad tvrdila, že bol na neho vyvíjaný psychický tlak, aby svedčil proti Lexovi.
Podľa pôvodných informácií vyšetrovateľov si Lexa Remiášovu vraždu z roku 1996 objednal v podsvetí. Dôvodom malo byť údajne to, že Remiáš robil spojku svedkovi únosu syna bývalého prezidenta Michala Kováča.
Z podielu na únose bola podozrivá SIS, ktorá sa tak vraj snažila zdiskreditovať prezidenta. Prvý slovenský prezident totiž kritizoval vtedajšiu vládnu garnitúru na čele s premiérom Vladimírom Mečiarom, ktorého strana ĽS-HZDS sa opäť dostala po júnových voľbách do vlády. Na tento prípad vydal Mečiar v roku 1998 ako zastupujúci prezident amnestiu.
Ivan Lexa čelil týmto obvineniam
Únos Michala Kováča mladšieho: Syn bývalého prezidenta Michala Kováča bol unesený v roku 1995 po tom, čo sa hlava štátu dostala do sporu s vtedajším premiérom Vladimírom Mečiarom a jeho vládou. Na Kováča mladšieho bol vydaný medzinárodný zatykač a SIS chcela údajne jeho únosom zdiskreditovať jeho otca. Keď sa Mečiar stal zastupujúcim prezidentom, vyhlásil na prípad amnestiu. Jej platnosť neskôr potvrdil súd.
Vražda Róberta Remiáša: Bývalý policajt Róbert Remiáš bol zavraždený v Bratislave v roku 1996. Zomrel po výbuchu svojho auta pri ceste v mestskej časti Karlova Ves. Pred smrťou Remiáš priznal, že je spojkou údajného priameho účastníka únosu Kováča mladšieho, dôstojníka SIS Oskara Fegyveresa, ktorý ušiel do zahraničia. Podľa policajných vyšetrovateľov z čias Mečiarovej vlády bola príčinou výbuchu porucha na Remiášovom vozidle, po zmene vlády v roku 1998 polícia však obvinila z objednávky vraždy Lexu. Špeciálna prokuratúra trestné stíhanie zastavila v septembri 2006.
Sabotáž voči Michalovi Kováčovi: Polícia obvinila Lexu aj zo sabotáže voči bývalej hlave štátu Michalovi Kováčovi. Podľa vyšetrovateľov vraj poveril dvoch dôstojníkov SIS, aby zostavili plány na Kováčovu diskreditáciu, hoci to bolo v rozpore s poslaním tajnej služby. Lexu oslobodil bratislavský krajský súd v marci 2005, dôvodom bol nedostatok dôkazov.
Prípad Triptych Klaňania sa troch kráľov: Údajný pokus o diskreditáciu banskobystrického biskupa Rudolfa Baláža, ktorý kritizoval Vladimíra Mečiara, sa stal v roku 1995. Podľa polície sa príslušníci SIS pokúsili Baláža zdiskreditovať tak, že kúpili od jeho úradu vzácny obraz Klaňania sa troch kráľov za 200.000 dolárov a chceli ho vyviezť do Švajčiarska. Tajná služba tak chcela ukázať, že biskup rozpredáva slovenské kultúrne dedičstvo, aj keď obraz nebol na zozname kultúrnych pamiatok. Okresný súd v Bratislave Lexu odsúdil na pokutu, v apríli 2006 však bratislavský krajský súd riaditeľa SIS oslobodil.
Prípad vyplácania odmien: Polícia obvinila Lexu aj z nezákonného vyplatenia odmien údajne fiktívnym zamestnancom SIS v celkovej výške 3,5 milióna korún. Bratislavský krajský súd skonštatoval, že zamestnanci neboli fiktívni a Lexu oslobodil v apríli 2005.
Prípad zahladzovania stôp únosu Michala Kováča mladšieho: Lexa čelil obžalobe z údajne nezákonnej likvidácie služobného mercedesu SIS. Vozidlo vraj tajní agenti použili pri Kováčovom sledovaní pred únosom do Rakúska. Lexu oslobodil bratislavský krajský súd v decembri 2005, pričom skonštatoval, že platí Mečiarova amnestia. Prokuratúra chcela neskôr proces obnoviť, Najvyšší súd však o podnete nerozhodol v lehote, dokedy by ešte Lexu opäť mohli posadiť na lavicu obžalovaných.
Strata zariadenia na odpočúvanie: Súdy sa zaoberali aj obžalobou Lexu z krádeže systému na odposluch mobilných telefónov. Lexu oslobodil bratislavský krajský súd v decembri 2005.
Prípad nezákonného vyradenia zbraní: Polícia Lexu obviňovala z toho, že v rokoch 1996 – 1998 nechal nezákonne zlikvidovať zhruba 300 strelných zbraní a 74.000 nábojov, čím vznikla škoda viac ako štyri milióny korún. Išlo prevažne o zbrane z obdobia druhej svetovej vojny. Lexu oslobodil bratislavský krajský súd v septembri 2004. Súd síce skonštatoval, že vyradenie zbraní bolo nezákonné, hlavnú vinu však podľa neho niesla komisia, ktorá ich vyradila. Jej členom Lexa nebol.
Prípad zbavenia mlčanlivosti príslušníka SIS: Lexu obviňovali z toho, že nezákonne odmietol zbaviť mlčanlivosti príslušníka SIS v prípade nájdenia výbušnín na mítingu Kresťanskodemokratického hnutia. Prípad sa dostal pred súd, žalobu však stiahol v novembri 2004 prokurátor s tvrdením, že Lexa neporušil zákon.
Prípad vila: Lexu podozrievali, že zatajoval nezákonné konanie svojho podriadeného Gejzu V., ktorý údajne z prostriedkov SIS chcel rekonštruovať vlastný dom. Vyšetrovanie zastavili v decembri 2005.
Prípad akcie: Bývalý riaditeľ čelil podozreniu, že v rokoch 1995 a 1996 neoprávnene za peniaze tajnej služby nakúpil akcie jednej firmy a založil dva podnikateľské subjekty. Trestné stíhanie zastavili vyšetrovatelia.
Prípad vypočúvanie: Tento prípad pochádza z čias, keď Lexa pôsobil v parlamentnom výbore na kontrolu SIS. Vtedy podľa polície nelegálne vypočúval príslušníkov SIS, hoci na to vraj nemal právo. Trestné stíhanie bolo zastavené.
Prípad príspevky z ministerstva vnútra: Lexa čelil podozreniu, že nahováral bývalých policajtov slúžiacich v SIS, aby svoje nové pôsobisko nenahlásili ministerstvu vnútra. SIS si potom vraj nechala ich príspevok na sociálne zabezpečenie. Trestné stíhanie bolo zastavené.