Ak to bude v niektorých obciach potrebné, môže sa začať hlasovať o dve hodiny skôr. Kde sa začne hlasovať skôr, bude jasné až tesne pred začiatkom referenda. Rovnako ako počet občanov, ktorí môžu hlasovať. Pravdepodobne by ich malo byť 4,5 milióna.
Hlasovať v referende môžu všetci, čo majú volebné právo aj v parlamentných voľbách, občania SR vo veku 18 a viac rokov. Šéfka odboru volieb a referenda ministerstva vnútra Lívia Škultétyová však upozorňuje, že v porovnaní s júnovými parlamentnými voľbami, keď sa dalo hlasovať v 5 928 volebných miestnostiach, je pre referendum vytvorených menej hlasovacích miestností – 5 060. Preto by si mal každý, kto sa v sobotu 18. septembra chystá zúčastniť sa na referende, na oznámení overiť aj miesto, kde môže hlasovať.
Každý, kto sa vyberie hlasovať v referende dostane v hlasovacej miestnosti na základe občianskeho preukazu hlasovací lístok. Na hlasovacom lístku v rámčeku uvedenom pri každej otázke značkou „X“ vyznačí, že na otázku odpovedá „áno“ alebo že na otázku odpovedá „nie“. Platný bude aj hlasovací lístok, na ktorom bude odpoveď napríklad iba na jednu otázku. Hlasovací lístok je neplatný, ak ho ten čo hlasuje roztrhá alebo vyplní inak ako vyznačením „X“ v rámčekoch pri otázkach.
Hlasovať sa dá v ľubovoľnom z okrskov na Slovensku. Potrebný je na to hlasovací preukaz. Vydávajú ich v svojich úradných hodinách obce, najneskôr vo štvrtok 16. septembra. Na vybavenie stačí občiansky preukaz. Ak záujemca o hlasovací preukaz nemôže prísť osobne, môže v jeho mene požiadať o vydanie preukazu aj iná osoba. Potrebné je na to podpísané splnomocnenie so všetkými údajmi z občianskeho preukazu žiadateľa a aj osoby, ktorej dal žiadateľ o preukaz splnomocnenie na vybavenie.
Hlasovať môžu aj občania s trvalým pobytom v zahraničí. Hlasovať však môžu iba na území Slovenska. Dá sa to v ľubovoľnej hlasovacej miestnosti. Pričom, ako zdôraznila riaditeľka odboru volieb a referenda Ministerstva vnútra SR Lívia Škultétyová, im okrsková komisia pre referendum hlasovanie umožní, ak sa v hlasovacej miestnosti preukážu platným slovenským cestovným dokladom. Na základe pasu komisia každého občana SR žijúceho trvalo v zahraničí dopíše do zoznamu občanov oprávnených hlasovať a do pasu poznačí, že už hlasoval. Tým sa vylúči možnosť opätovného hlasovania.
Otázky, na ktoré budú voliči v referende odpovedať:
- 1. Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) zákonom zrušila povinnosť fyzických osôb a právnických osôb platiť úhradu za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom (koncesionárske poplatky, pozn. redakcie)?,
- 2. Súhlasíte s tým, aby NR SR zákonom rozšírila možnosť prerokovať konanie poslanca NR SR ako priestupok na všetky priestupky podľa zákona o priestupkoch (zúženie poslaneckej imunity, pozn. redakcie)?,
- 3. Súhlasíte s tým, aby NR SR ústavným zákonom znížila počet poslancov NR SR na 100 s účinnosťou od nasledujúceho volebného obdobia?,
- 4. Súhlasíte s tým, aby NR SR zákonom ustanovila, že orgány verejnej moci môžu obstarávať osobné motorové vozidlá s obstarávacou cenou maximálne 40-tisíc eur?,
- 5. Súhlasíte s tým, aby NR SR ustanovila možnosť voliť poslancov NR SR a poslancov Európskeho parlamentu prostredníctvom internetu?
- 6. Súhlasíte s tým, aby NR SR zákonom vyňala osoby poverené výkonom verejnej moci z možnosti uplatniť právo na odpoveď podľa tlačového zákona?
Na to, aby bolo hlasovanie platné musí k referendovým urnám túto sobotu prísť viac ako polovica zo všetkých oprávnených voličov. Podľa Ústavy SR, sú totiž výsledky referenda platné, „ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda“. Ako sa skončilo hlasovanie v poradí v siedmom plebiscite od vzniku samostatnej SR by malo byť známe pár hodín po zatvorení hlasovacích miestností. Štatistický úrad predpokladá, že neoficiálne výsledky zverejní už okolo jednej v noci zo soboty 18. septembra na nedeľu 19. septembra.
História: Referendá na Slovensku
- 22. októbra 1994 – Krátko pred voľbami do Národnej rady (NR) SR parlament odhlasoval plebiscit s najobľúbenejšou otázkou predsedu Združenia robotníkov Slovenska (ZRS) Jána Ľuptáka. Občania mali odpovedať, či má NR SR prijať zákon, ktorý by prikázal preveriť pôvod peňazí použitých v privatizácii. Voliči historicky prvé referendum ignorovali a skončilo sa fiaskom. Pre nízku účasť na hlasovaní (okolo 20 % občanov) bolo neplatné.
- 23. a 24. mája 1997 – HZDS podporované SNS poverilo prezidenta Michala Kováča vypísaním referenda s otázkami, či sú občania za vstup do NATO, či chcú, aby boli rozmiestnené jadrové zbrane na našom území a či sú za rozmiestnenie vojenských základní na našom území. Zároveň sa konala petičná akcia vtedajšej opozície
za vypísanie referenda o priamej voľbe hlavy štátu, ktorú podpismi podporilo 521 tisíc občanov. Prezident Michal Kováč spojil tieto otázky do jedného referenda. Vtedajší minister vnútra Gustáv Krajči do referenda zasiahol a referendové lístky boli distribuované bez otázky o priamej voľbe. Ústredná komisia pre referendum konštatovala, že referendum bolo zmarené. Po odchode Michala Kováča z funkcie prebral jeho právomoci vtedajší premiér Vladimír Mečiar a dal amnestiu ľuďom, ktorí sa podieľali na zmarení referenda.
- 25. a 26. septembra 1998 – Petíciou o neprivatizovaní odvetví energetiky a plynu v lete v roku 1998 krátko pred parlamentnými voľbami HZDS lámalo rekordy. V pomerne krátkom čase zhromaždilo 620 tisíc podpisov. Zastupujúci prezident Vladimír Mečiar na dni, keď sa konali voľby, vyhlásil aj referendum, no hlasovalo v ňom iba 44,06 percenta občanov a bolo neplatné.
- 24. augusta 1999 – Prezident Rudolf Schuster sa rozhodol, že nevypíše referendum o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku a neprivatizácii strategických podnikov, požadované petíciou, ktorú organizovalo HZDS a SNS, lebo by bolo v rozpore s Ústavou SR. Prezident vychádzal zo šiestich posudkov, z ktorých päť vyhlásenie referenda neodporúčalo. Jeden z posudkov vypracoval vysoký komisár OBSE Max van der Stoel. Petíciu za vypísanie referenda podpísalo 381 529 občanov.
- 11. novembra 2000 – Väčšina občanov SR dala jasne najavo, že je proti predčasným voľbám. Na referende o predčasných parlamentných voľbách sa podľa Ústrednej komisie pre referendum (ÚKR) zúčastnilo 20,03 percenta oprávnených voličov, preto ÚKR vyhlásila plebiscit za neplatný. Občania v ňom mali odpovedať na otázku „Ste za to, aby sa NR SR uzniesla na ústavnom zákone: Volebné obdobie NR SR, zvolenej v roku 1998, sa končí dňom volieb do NR SR, ktoré sa vykonajú do 150 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov referenda?“ Vypísanie referenda o konaní predčasných parlamentných volieb iniciovalo HZDS a petičné hárky podpísalo 697 900 občanov SR.
- 31. januára 2002 – Referendum o tom, či sa má privatizovať 49-percentný balík Slovenského plynárenského priemyslu (SPP), neschválili poslanci NR SR. Poslanec Robert Fico (Smer) požadoval, aby sa občania v plebiscite vyjadrili, či súhlasia s rozhodnutím vlády privatizovať 49 percent akcií tejto spoločnosti. Z prítomných 107 za návrh hlasovalo 40 poslancov (30 za HZDS, piati nezávislí, piati za PSNS), proti bolo 54, nehlasoval jeden a zdržalo sa 12 poslancov. Fico okrem toho navrhol, aby sa občania vyjadrili aj k tomu, či súhlasia, aby o privatizácii SPP, Západoslovenských energetických závodov, Stredoslovenských a Východoslovenských energetických závodov, Slovenskej pošty, Slovenského vodohospodárskeho podniku, Železníc SR, Slovenských elektrární a štátnych podnikov Lesy Bratislava, Trenčín, Košice, Prešov a Stredoslovenských a Severoslovenských lesov rozhodovala na návrh vlády Národná rada SR aspoň trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov.
- 15. januára 2003 – NR SR nesúhlasila s návrhom uznesenia, ktorým sa malo vypísať referendum o vstupe Slovenska do NATO. Návrh predložila skupina poslancov za Komunistickú stranu Slovenska. Z prítomných 132 za návrh hlasovalo 11 poslancov (všetci KSS), proti bolo 110 a zdržalo sa 11 poslancov.
- 17. mája 2003 – Na referende o vstupe SR do EÚ sa zúčastnilo 52,15 percenta oprávnených voličov. Z nich sa za vstup do únie vyslovilo 92,46 percenta a proti bolo 6,2 percenta zúčastnených voličov. Referendum o vstupe SR do EÚ je platné. Vstup podporila drvivá väčšina zúčastnených voličov.
- 4. apríla 2004 – Referendum o skrátení tretieho volebného obdobia NR SR bolo neplatné, zúčastnilo sa na ňom 35,86 percenta oprávnených voličov. Z celkového počtu 4 193 347 oprávnených voličov prišlo na referendum hlasovať 1 503 784.