Tí často po osemhodinovej službe vo svojej ambulancii nastupujú podľa rozpisov samosprávnych krajov do nočných pohotovostí v inom zdravotníckom zariadení. Po nich sa opäť vracajú do svojej ambulancie, kde strávia ďalších osem hodín. Lekári tak neraz odpracujú nepretržite aj 32,5 hodiny bez akéhokoľvek oddychu.
Pripravované zmeny v zákonníku môžu podľa odborníkov zdravotníkov ešte viac preťažiť. „To už si môžu lekári doniesť postele do práce, aby z nich neodchádzali. Keď takto budeme pokračovať, o chvíľu nebude mať kto ošetrovať občanov Slovenska,“ povedal predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb Anton Szalay.
Druhým variantom podľa neho je, že pacientov budú ošetrovať lekári, ktorí ich môžu na živote aj ohroziť.
„Nadčasy majú dosah nielen na zdravotný stav lekárov, ale aj kvalitu poskytovaných služieb. Je tam väčšia hrozba ohrozenia pacienta. Toho by mal liečiť a operovať lekár, ktorý je oddýchnutý a neprišiel po službe z iného zdravotníckeho zariadenia, lebo potom sa môže stať, že odoperuje nesprávny orgán alebo spôsobí zdravotnú ujmu pacientovi,“ dodal Szalay. Minister práce Jozef Mihál je však presvedčený, že zmeny pomôžu nielen nemocniciam, ale aj pacientom.
„Nemocnice jednoznačne potrebujú v nadčasoch výnimku, život človeka má absolútnu prioritu,“ povedal počas kontroly v skalickej nemocnici, kde minulý rok lekári protizákonne odpracovali navyše stovky hodín. Nemocniciam, ktoré nútili svojich lekárov pracovať viac ako sto hodín nadčasov, doteraz hrozili pokuty až do výšky stotisíc eur. Po pripravovaných zmenách v Zákonníku práce by už malo byť takéto konanie beztrestné. Podľa Szalayho sa takýmto ústupkom problém nevyrieši. Aj keď totiž nemocnice nebudú platiť pokuty za nadčasy, budú ich musieť preplácať lekárom.
Rovnaký názor má aj viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska Peter Ottinger. Podľa neho by problém s nadčasmi vyriešilo jedine to, ak by nočné pohotovosti museli slúžiť aj súkromní lekári, ktorí ich dnes slúžiť nemusia. „Každý, kto pracuje v rámci povinného verejného poistenia, by sa mal adekvátnym časovým objemom podieľať aj na zabezpečení sústavnej zdravotnej starostlivosti. Keby sa táto jediná veta vložila do zákona, razom by bol koniec problémom s nadčasmi,“ povedal. Aké konkrétne zmeny v Zákonníku práce sa chystajú a či sa v prípade lekárov uvažuje aj o zvýšení odpracovaných hodín zo súčasných 56, rezort nechcel prezradiť.
„Novela Zákonníka práce je v štádiu rokovania a riešenia sú stále otvorené. Možnosti individuálneho posudzovania zdravotníckych pracovníkov momentálne analyzujeme,“ odkázala Daniela Šulcová z mediálneho odboru ministerstva práce. Nie je teda vylúčené, že okrem zrušenia sankcií sa predĺži aj počet povolených odpracovaných hodín a nadčasov.
To by však lekári prijali len s nevôľou. „Je nonsens, aby sa predlžovala doba práce nadčas, aj keď po dohode so zamestnancom,“ dodal Szalay. Na dlhodobé porušovanie Zákonníka práce už v minulosti upozorňovali nielen samotní lekári, ale aj Národný inšpektorát práce. Ten v rámci minuloročných kontrol v nemocniciach odhalil 147 porušení v súvislosti s prekročením maximálneho počtu odpracovaných hodín.
„V niektorých zdravotníckych zariadeniach odrobili lekári navyše dokonca šesťsto až tisíc hodín, čo je niekoľkonásobne viac, ako povoľuje Zákonník práce,“ povedal nedávno pre Pravdu Igor Holéczy z inšpektorátu práce.