Vládny liek na chudobu? Nižšie dávky

Keď koalícia nevie chudobu riešiť, rozhodla sa ju trestať. Recept na zníženie nezamestnanosti zatiaľ nenašla, sociálne dávky však plánuje znižovať a viazať ich na "pracovné aktivity" poberateľov. Okrem toho sa rodičom v hmotnej núdzi chystá siahnuť aj na ďalšie dávky - rodičovský príspevok a príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa.

20.05.2011 06:00 , aktualizované: 12:00
Raslavice, rabovanie, potraviny Foto:
K sociálnym nepokojom došlo naposledy v roku 2004. Na snímke vyrabované potraviny v obci Raslavice na východe Slovenska.
debata (33)

Odborníci varujú, že vláda kráča zlou cestou a kým pre státisíce ľudí bez práce nevytvorí aj primerane širokú ponuku pracovných miest, opäť môžu nastúpiť sociálne nepokoje. Podobné tým, proti ktorým musel štát po znížení sociálnych dávok v roku 2004 nasadiť armádu.

Ministerstvo práce počíta so zmenou systému vyplácania dávok v hmotnej núdzi od januára. Plánuje ich rozdeliť na solidárnu a zásluhovú časť, pričom povinný nárok by mal stačiť iba na prežitie. Ako už v marci vyhlásila štátna tajomníčka Lucia Nicholsonová (SaS), solidárna zložka poberateľovi zabezpečí akurát „jedno teplé jedlo denne“. A vypočítaná by mala byť tak, aby „ľudia neumreli“. Bližšie však obsah týchto pojmov doteraz nevysvetlila.

„Nielen rezort práce, ale pomaly každé ministerstvo predkladá dnes verejnosti stály repertoár niekoľkých múdrych fráz bez toho, aby malo svoje ciele vopred dostatočne premyslené a podložené serióznymi analýzami,“ tvrdí sociologička SAV Zuzana Kusá. Podľa nej sú aj Nicholsonovej vyjadrenia zatiaľ iba „objavovaním Ameriky“ a dokladom toho, že štátna tajomníčka ani nepozná súčasný princíp pomoci v hmotnej núdzi.

Kusá pripomína, že dávku v maximálnej poskytovanej výške si človek už teraz z viac ako dvoch tretín musí „zaslúžiť“. Bez účasti na aktivačných prácach, ktorých je málo, nedostane aktivačný príspevok. Ak žije v nelegálnom prístrešku, nemá nárok na príspevok na bývanie a podobne. Základná nárokovateľná dávka je len 60 eur na osobu, a tá, podľa sociologičky, nestačí človeku ani na to, aby sa trikrát denne skromne nasýtil.

Odborníčka zdôrazňuje, že vláda síce rada hovorí o „zneužívaní“ dávok niektorými sociálnymi skupinami, no zabúda na to, že príjem mnohých slovenských domácností nedosahuje ani úroveň životného minima, definovaného ako „najnižšia suma, za ktorú ešte možno prežiť, ale nie dlho“. „A zďaleka nejde len o rómske rodiny, proti ktorým predovšetkým smeruje súčasná rétorika vlády,“ upozorňuje Kusá.

Ministerstvo práce na otázku, či sa obáva sociálnych nepokojov, do redakčnej uzávierky neodpovedalo.

Tým, ktorí dlhodobo nepracujú ani neštudujú, sa štát chystá znížiť na polovicu aj rodičovský príspevok a úplne zrušiť im chce príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa. „Rodenie detí nesmie byť prostriedkom na vylepšovanie si príjmu,“ zdôvodňuje poslanec SDKÚ a exminister práce Ľudovít Kaník, jeden z iniciátorov tejto zmeny. Práve v čase, keď on viedol sociálny rezort, došlo k zníženiu sociálnych dávok a následným nepokojom.

„Ak však politici hovoria o účelovom rodení detí pre zvyšovanie si príjmu, pýtam sa, čo iné zostáva niektorým chudobným komunitám, ak majú prekonať časy hladu? Úžerníci ich niekedy rodiť priam nútia,“ argumentuje Kusá. Pripúšťa, že ďalšie tvrdé znižovanie dávok môže viesť v najchudobnejších regiónoch k ďalšiemu rozmachu kriminálnej činnosti, rastu počtu krádeží verejného aj súkromného majetku a celkovo zosilnie sociálne napätie.

Kaník to však odmieta, podľa neho boli sociálne nepokoje v roku 2004 „iba vyprovokované úžerníkmi“ a momentálne nijaké podobné nehrozia. „A keby aj, máme tu predsa orgány, ktoré dokážu zjednať poriadok,“ hovorí poslanec.

„Takže to, čo vláda ušetrí na sociálnych dávkach, pôjde zrejme na posilnenie práce policajných zložiek,“ kontruje mu Kusá.

Podľa Janky Debrecéniovej zo združenia Občan, demokracia a zodpovednosť sú Kaníkove novely navyše v rozpore aj s legislatívou Európskej únie, ktorej tzv. rasová smernica zakazuje priamu aj nepriamu diskrimináciu v oblasti sociálneho zabezpečenia. „Vieme veľmi dobre, že práve rómska menšina má najväčšie problémy pracovne sa uplatniť,“ pripomína.

V rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenska je podľa nej aj fakt, že vláda nezabezpečuje dostupnosť antikoncepcie z verejných rozpočtov, ale naopak, úpravou kategorizácie liekov prístup k nej ešte viac sťažuje.

Nijakú sociálnu vzburu dotknutých občanov však Debrecéniová nepredpokladá. „Tú je potrebné najprv zorganizovať. A rómska menšina je už tak ubitá, že bez zásahu zvonku by to bolo príliš zložité,“ uzatvára.

Poberatelia dávok v hmotnej núdzi (vrátane spoločne posudzovaných osôb)
Kraj január február marec apríl
Slovensko 371 769 373 954 371 518 373 188
1. Košický kraj 94 475 94 481 93 315 93 577
2. Prešovský kraj 91 092 91 094 90 426 90 984
3. Banskobystrický kraj 71 664 72 114 71 554 71 949
4. Nitriansky kraj 43 074 43 503 43 457 43 711
5. Trnavský kraj 21 331 21 873 21 615 21 620
6. Žilinský kraj 25 554 25 800 26 232 26 358
7. Trenčiansky kraj 18 013 18 244 18 317 18 318
8. Bratislavský kraj 6 566 6 845 6 602 6 671
Zdroj: ÚPSVR, 2011        

© Autorské práva vyhradené

33 debata chyba