„Hodiny musím naťahovať každý deň, inak by zastali, a tiež kontrolovať, aby nielen tikali, ale aj ukazovali a odbíjali správny čas,“ hovorí 16-ročný stredoškolák do pravidelného zvuku veľkého hodinového kyvadla a zručne pritom kľukou vyťahuje ťažké závažia. Takto to robí denne odvtedy, čo sa mu vlani podarilo staré hodiny opraviť.
K pokazenému stroju sa dostal náhodou počas vychádzky s rodičmi, keď navštívili vo svojej obci klopačku. „Už predtým som opravil niekoľko hodín, tak mi napadlo, že by som sa mohol pokúsiť spojazdniť aj tieto. Starký poznal pána, ktorý sa im kedysi venoval, tak sme sa dali dokopy a podarilo sa to. Dokonca ma naučil aj nejaké finty,“ dodáva Peter Fridrich.
Študent odbornej technickej školy v Žiari nad Hronom našiel záľubu v oprave starých hodín asi pred dvoma rokmi. „Raz sme upratovali na povale a objavili sme tam aj staré pokazené hodiny. Rodičia ich chceli vyhodiť, povedal som, aby to nerobili, že sa s nimi trochu pozabávam a nakoniec som ich opravil,“ spomína na svoje začiatky. Hodinárstvo a história ho bavia a týmto smerom by sa chcel uberať aj v budúcnosti.
Už zhruba rok je Peter Fridrich aj správcom celej klopačky. Sprevádza návštevníkov a históriu sype ako z rukáva. „Tieto hodiny sú výnimočné tým, že sa nachádzajú na klopačke a aj tým, že majú iba jednu ručičku, ktorá ukazuje iba hodiny a ich počet odbijú na zvon. Hodinový stroj je vyrobený z ručne kovaných súčiastok. Inštaloval ho sem v roku 1797 hodinársky majster Emerich Tlačil z Olomouca, ktorý v tu podľa niektorých zdrojov aj istý čas žil,“ spresňuje.
Banícka klopačka v Hodruši-Hámroch, ktorá zvolávala baníkov do práce v okolitých baniach, pochádza z prvej polovice 16. storočia. Jej údery boli aj signálom k najväčšiemu sociálnemu povstaniu hodrušských baníkov v tomto období, zneli tiež pri slávnostných a smútočných udalostiach či oznamovaní požiarov. Počas tureckého nebezpečenstva slúžila ako pozorovateľňa.