Komplikovaná situácia bola pri Košiciach, v niektorých obciach Prešovského kraja, ale aj na severe Slovenska na Orave či v Žiline. Napríklad v Žiline na potravinovú pomoc čakajú už vyše mesiaca a doteraz nedokážu občanom povedať, kedy si pre múku a cestoviny môžu prísť. Dôvodom omeškania je zložitá situácia okolo dodávateľov.
Žilinský magistrát o potravinovú pomoc požiadal ešte 22. júla. Podľa primátora Igora Chomu je na zozname okolo 1 100 ľudí. O čase a spôsobe dodania potravín však nikto netuší.
Predseda občianskeho združenia Potravinová banka Marko Urdzík, ktorá je jednou z dvoch charitatívnych organizácií, ktoré sú za distribúciu potravín zodpovedné, tvrdí, že problémy súvisia s rozmiestnením distribučných skladov a prepravou tovaru z nich. „Bol zámer, aby sme Žilinu zabezpečili priamym návozom potravín, ale dosiaľ ešte nedošlo k dohode. Čakáme na reakciu dodávateľov,“ povedal Urdzík.
Systém potravinovej pomoci kritizovalo aj Združenie miest a obcí Slovenska. Samosprávy sa sťažujú, že viazne komunikácia, chýbajú presné termíny a sľúbená pomoc mešká. Spôsob distribúcie potravinovej pomoci kritizovala aj starostka košickej mestskej časti Nad jazerom Anna Jenčová, ktorá v tejto súvislosti napísala list premiérke Ivete Radičovej a žiada nápravu.
Ministerstvo pôdohospodárstva kritiku odmieta, spolu s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou si svoju povinnosť podľa hovorcu ministerstva Juraja Kadáša splnili a plnia v maximálnej miere.
„Zo strany Potravinovej banky bolo prisľúbené efektívnejšie zabezpečenie dodávok potravinovej pomoci, vyriešenie otázok súvisiacich so skladovými kapacitami a zlepšenie komunikácie a súčinnosti so zástupcami samosprávy,“ tvrdí hovorca ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Kadáš.
Podľa sociologičky Juriny Rusnákovej problémy s meškaním potravinovej pomoci môžu súvisieť aj s tým, že takýto veľký projekt sa na Slovensku robí po prvýkrát a určite by sa mali organizátori z chýb poučiť. „Skôr by som to brala ako komplikáciu z toho logistického hľadiska, v ktorom treba nazbierať skúsenosti. Je to po prvýkrát a je to množstvo tovaru, ktorý treba rozdať na mnohé miesta, a to fakt nie je jednoduché,“ povedala. Ak sa však niečo úplne nepodarí tak, ako má, tak všetci tí, čo sú za to zodpovední, by za to mali prijať aj zodpovednosť.
Domyslené nie je ani riešenie prípadov sociálne odkázaných penzistov, ktorí dostávajú dôchodok z Česka. Na potravinovú pomoc nárok nezískali, hoci tu žijú a ich príjem je nižší ako 305 eur.
Kadáš síce tvrdí, že na pomoc majú nárok ľudia bez ohľadu na to, z ktorej krajiny dostávajú dôchodok, zároveň však dodáva, že „v rámci programu sa vyžaduje len výmer a potvrdenie vystavené Sociálnou poisťovňou. To znamená, že dôchodky vyplácané na základe rozhodnutia inej krajiny sa neberú do úvahy“.
Starosta Klokočova Ľuboš Stríž potvrdil, že v obci sú ľudia, ktorí poberajú výlučne dôchodok z Česka a žiadne príspevky z našej Sociálnej poisťovne nedostávajú a nie sú tam evidovaní. Uvádza príklad dôchodkyne, ktorá celý život pracovala na Morave a odtiaľ dostáva dôchodok 290 eur. S českým dôchodkom jej pomoc neprislúcha. „Títo ľudia pracovali v Československu. Za to, že sme sa rozdelili, teraz sú oni za to potrestaní?“ pýta sa starosta.