Fungovanie viacerých nemocníc bolo ohrozené a pacienti niekoľko dní žili v strachu, kto sa o nich postará. Dôvodom najväčšej krízy v slovenskom zdravotníctve za ostatné roky bol boj lekárov za naplnenie štyroch zásadných požiadaviek – zvyšovanie platov, zastavenie premeny nemocníc na akciové spoločnosti, dodržiavanie Zákonníka práce a dofinancovanie systému.
Dráma okolo slovenských lekárov, ktorí sa inšpirovali rovnakou nátlakovou akciou českých kolegov, trvala niekoľko mesiacov. Odhodlanie hromadne opustiť nemocnice aj pacientov prvýkrát ohlásilo Lekárske odborové združenie už začiatkom apríla. Vtedy zároveň po prvý raz požiadali predstavitelia odborového združenia o rokovanie s premiérkou Ivetou Radičovou. Podľa ich slov totiž ministerstvo zdravotníctva dostatočne nenačúvalo ich varovaniam. K žiadnemu konkrétnemu výsledku sa však nedopracovali ani na stretnutiach s predsedníčkou vlády, a tak o mesiac nato ohlásili, že podajú hromadné výpovede.
Lekárski odborári najskôr v nemocniciach po celom Slovensku zbierali podpisy pod Deklaráciu o pripravenosti ukončiť pracovný pomer. Ich akciu vtedy podporilo takmer štyritisíc doktorov. K 1. októbru však výpoveď nakoniec podalo o niečo menej lekárov, zhruba 2 400. Aj to však stačilo, aby sa celé Slovensko ocitlo v neistote, kto ho v prípade potreby ošetrí.
Aby v dôsledku masového odchodu lekárov nedošlo k ohrozeniu ľudských životov, vláda vyhlásila v 16 nemocniciach núdzový stav. Ten mal rebelujúcich lekárov pod hrozbou sankcií a trestného stíhania donútiť pracovať. Stovky doktorov však našli odvahu, aby krízový režim v zariadeniach bojkotovali a s výhovorkou o pracovnej neschopnosti nenastúpili do služby. Situácia sa vo viacerých regiónoch vyhrotila. Najhoršie to však bolo na Orave a v Liptove, kde neboli nemocnice schopné pacientom poskytovať ani akútnu zdravotnú starostlivosť. Najväčšej Univerzitnej nemocnici Bratislava po výpadku zhruba 350 lekárov rovnako hrozil úplný kolaps.
Lekári mali spočiatku podporu viacerých zdravotníckych a profesijných organizácií, keď už však situácia v zariadeniach začala byť vážna, aj ony sa prihovárali za stiahnutie výpovedí. Prezident Slovenskej lekárskej komory Milan Dragula sa dokonca ponúkol ako mediátor medzi vládou a Lekárskym odborovým združením, aby sa spor čo najskôr urovnal.
Dohoda medzi vládou a protestujúcimi lekármi nakoniec prišla začiatkom novembra, dva dni po skončení výpovednej lehoty približne 1 200 výpovedí lekárov. Na základe podpísaného memoranda sa však všetci mohli vrátiť späť na svoje staré miesta. Ďalšie dva dni trvalo, kým tak väčšina protestujúcich lekárov urobila. Boli však aj takí, ktorí sa do nemocníc vrátiť odmietli. Nepresvedčilo ich ani memorandom garantované postupné zvyšovanie platov o približne 300 až 400 eur, záväzok vlády, že zabezpečí prísnejšiu kontrolu dodržiavania Zákonníka práce v nemocniciach, dokonca ani úplne zastavenie transformácie nemocníc na akciové spoločnosti.
Nemocniční lekári však neboli jediní zdravotníci, ktorí tento rok protestovali. Začiatkom marca hodinovým štrajkom bojovali za vyššie platy a sfunkčnenie zdravotníckeho systému aj špecialisti. Protestný pochod končiaci sa pred parlamentom zorganizovala aj Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, ktorá rovnako žiadala od poslancov splnenie niekoľkých požiadaviek. Na rozdiel od lekárov si však zvýšenie platov či možnosť po 50. roku života odmietnuť slúžiť nočné služby vyrokovali bez odchodu z nemocníc.
Čo sa dialo v rezorte zdravotníctva
- hromadné protesty zdravotníkov aj pacientov
- marec – hodinový štrajk lekárov špecialistov
- apríl – nemocnice pohrozili, že začnú svojvoľne vyberať od pacientov poplatky spojené s hospitalizáciou. Nakoniec však od svojho zámeru ustúpili, keďže by to bolo protizákonné
- máj – pred parlamentom sa zhromaždili stovky zdravotných sestier a pôrodných sestier, ktoré tak upozorňovali na svoje problémy
- Lekárske odborové združenie avizovalo nátlakovú akciu hromadných výpovedí
- júl – pacienti v niektorých regiónoch spisujú petície proti hromadnému rušeniu nemocničných oddelení
- október – zhruba 2 400 lekárov z najväčších nemocníc podalo výpoveď
- december – lekári ukončujú protest a vracajú sa späť k pacientom
systémové zmeny
- apríl – spustenie premeny nemocníc na akciové spoločnosti
- do platnosti vstupuje najkritizovanejší zákon o liekoch, ktorý okrem iného zavádza povinnosť predpisovať na receptoch okrem obchodného názvu liekov aj účinnú látku
- júl – nemocnice prišli dokopy o zhruba 150 oddelení a 3 000 lôžok
- november – vláda schválila zákon týkajúci sa zvyšovania platov zdravotných sestier a pôrodných asistentiek
- december – vláda podpísala memorandum, v ktorom garantovala navýšenie miezd pre všetkých lekárov, úplné zastavenie transformácie nemocníc na akciové spoločnosti či prísnejšiu kontrolu dodržiavania Zákonníka práce
Článok je súčasťou Ročenky Pravdy, ktorá mapuje výnimočné dni na Slovensku, vo svete, v ekonomike, kultúre a športe v roku 2011.