Ani to, že tento cieľ sa ocitol v Programovom vyhlásení vlády, niekoľkokrát o ňom rokovala Koaličná rada a do parlamentu bolo predložených niekoľko variantov novely, k zmene neviedlo. Slováci tak pri získaní cudzieho občianstva budú naďalej strácať slovenské občianstvo.
V zamietnutej novele Pavol Hrušovský (KDH), Jozef Kollár (SaS) a Jozef Mikuš (SDKÚ-DS) navrhovali, aby o slovenské občianstvo neprichádzali ľudia, ktorí v majú v cudzine registrovaný pobyt. Zákon by zároveň prinavrátil občianstvo ľuďom, ktorí oň prišli v dôsledku súčasného znenia a zároveň majú v cudzine evidovaný pobyt.
Parlament zároveň odmietol novelu zákona o lesoch od Ivana Štefanca (SDKÚ-DS), Juraja Drobu (SaS) a Jozefa Viskupiča (nezaradený). Chceli ňou dosiahnuť, aby sa po lese mohli bez obmedzení pohybovať cyklisti aj ľudia na koňoch. Plénum neschválilo ani návrh Ondreja Dostála (klub Most-Híd), aby sa z nezaplateného výživného počítali aj úroky z omeškania.
Hlasovanie o zmienených novelách bolo do veľkej miery formálne, keďže o všetkých sa rokovalo v prvom čítaní a pre krátkosť času ich už v riadnom legislatívnom procese nie je možné do volieb schváliť.
Verejní funkcionári nebudú musieť platiť za škody
Verejným funkcionárom nebudú hroziť finančné sankcie za škody spôsobené pri výkone funkcie vedome alebo na základe vedomej nedbanlivosti. Poslanci totiž odmietli návrh novely zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci z dielne poslanca KDH Radoslava Procházku.
Neschválená novela stanovovala verejným funkcionárom povinnosť uhradiť škodu, ktorú spôsobia vedomým konaním alebo vedomou nedbanlivosťou, umožňovala im však voči tomuto riziku sa poistiť. Malo platiť, že pokiaľ vznikne škoda, ktorú konštatoval niektorý kontrolný orgán alebo súd, a neuhradí ju poisťovňa, generálna prokuratúra bude vymáhať náhradu škody občianskoprávnou cestou.
Ak by právny úkon vykonalo viacero verejných funkcionárov spoločne, za škodu mali zodpovedať spoločne. Ak by rozhodol kolektívny orgán, zodpovedať mali tí, ktorí s opatrením, ktoré spôsobilo škodu, súhlasili.
Starostovia maturitu nebudú potrebovať
Právo kandidovať na starostu či primátora nebude podmienené absolvovaním maturitnej skúšky. Parlament odmietol novelu zákona o voľbách do orgánov samosprávy od Anny Belousovovej a Rudolfa Pučíka (nezaradení), ktorou chceli túto podmienku dostať do legislatívy. „Je nevyhnutným predpokladom pre schopnosť kvalifikovaného a kvalitného výkonu tejto funkcie okrem vekového obmedzenia i stanovenie určitej minimálnej kvalifikačnej úrovne – odbornosti, predpokladanej ukončením úplného stredného vzdelania,“ odôvodňovali svoj návrh.
Autori sa nazdávajú, že podmienka kvalifikácie nie je v rozpore s Listinou základných práv a slobôd, ani so zásadami antidiskriminačného zákona. Prízvukovali, že tento zákon vylučuje nerovnaké zaobchádzanie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania, viery, rasy, národnosti, etnicity, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu či iného postavenia. Kvalifikácia ani vzdelanie teda medzi týmito dôvodmi nefigurujú.
Belousovová v pléne poznamenala, že kvalifikačné predpoklady kladie zákon napríklad na riaditeľa základnej školy, ktorý musí mať vysokoškolský diplom. Hlavný kontrolór obce, ktorého volí obecné zastupiteľstvo, musí mať prinajmenšom maturitu.
Plénum nepodporilo ani návrh poslancov Ondreja Dostála, Petra Zajaca, Petra Osuského a Františka Šebeja, ktorý upravoval zákon o voľbách do orgánov samosprávy. Navrhovatelia chceli zúžiť definíciu volebnej kampane len na vysielanie politickej reklamy a umiestňovanie volebných plagátov na miestach vyhradených obcou. Iných foriem vedenia volebnej kampane sa navrhovaná právna úprava týkať nemala. Navrhovatelia v odôvodnení spomenuli, že by nemalo dochádzať k zasahovaniu do slobodného šírenia informácií. Začiatok volebnej kampane navrhovali ponechať na 17 dní pred voľbami, vypustili by však úpravu ukončenia kampane, čo je v súčasnosti 48 hodín pred začiatkom volieb, ako aj zákaz vedenia volebnej kampane mimo zákonom vymedzeného času.
Neprešli ani návrhy Obyčajných ľudí
Poslancom zo skupiny Obyčajných ľudí dnes parlament odmietol štyri novely zákonov. Nepresadili obmedzenie objemu peňazí, ktoré štát vypláca politickým stranám, korektnejšie informovanie o cenách zájazdov, redukciu platov „multifunkcionárov“ ani nové znenie zákona o voľbách do Národnej rady SR.
Novelou zákona o politických stranách chcel šéf hnutia Obyčajných ľudí siahnuť na peniaze, ktoré politické subjekty dostávajú od štátu. Za štvorročné volebné obdobie tak chcel štátu ušetriť približne desať miliónov eur. O peniaze by však neprišli všetky strany, menšie by dokonca novelou získali. Naopak, uskromniť by sa museli najmä veľké strany.
Podľa odmietnutej novely zákona o platových pomeroch ústavných činiteľov by sa siahlo na platy tzv. „multifunkcionárov“, teda ľudí, ktorí zastávajú viac než jednu funkciu. Týkala by sa napríklad poslancov, ktorí sú zároveň starostami, primátormi či šéfmi vyšších územných celkov. V prípade schválenia by z ďalších úväzkov dostávali len desať percent platu.
Novelou zákona o voľbách do Národnej rady SR chceli obyčajní presadiť, aby do parlamentu mohli ľudia kandidovať aj mimo kandidátky politických strán. Stačilo by im, aby nazbierali 5000 podpisov, zložili stoeurovú kauciu a boli by zaradení na „nestranícku kandidátku“.
Matovičovci neuspeli ani s novelou zákona o reklame. Tou chceli dosiahnuť, aby cestovné kancelárie v propagačných materiáloch museli uvádzať celkovú cenu zájazdu, ktorú bude zákazník nakoniec platiť. Tvrdia, že v súčasnosti cestovky verejnosť často zavádzajú a v reklamných materiáloch neuvádzajú cenu s rôznymi poplatkami, ktoré je však napokon potrebné zaplatiť.
Predmanželské zmluvy sa nezavedú
Občiansky zákonník sa novelizovať nebude, poslanci nepodporili zmeny v bezpodielovom spoluvlastníctve. Plénum dnes pri hlasovaní nepodporilo návrh poslancov za SaS Juraja Drobu a Jany Kiššovej, ktorí chceli prinavrátiť možnosť snúbencom alebo manželom slobodne vylúčiť, zrušiť, založiť alebo presne stanoviť rozsah bezpodielového spoluvlastníctva.
Podľa navrhovanej úpravy sa manželia a snúbenci mohli na modifikácii bezpodielového spoluvlastníctva dohodnúť prostredníctvom dohody uzavretej vo forme notárskej zápisnice. Predkladatelia chceli upraviť aj doposiaľ spornú otázku, či sa dohoda o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov vzťahuje aj na majetok už existujúci alebo len na majetok nadobudnutý v budúcnosti. Ak sa manželia nedohodnú inak, navrhovali, aby sa taká dohoda vzťahovala aj na už existujúci majetok.
S legalizáciou predmanželských zmlúv prišli aj poslanci Smeru Renáta Zmajkovičová a Marián Kovačócy, ale ani tí nezískali podporu zákonodarcov. Podľa terajšej legislatívy sa na úprave práv k majetku nadobudnutému počas manželstva môžu dohodnúť len manželia, teda až po uzavretí sobáša. V súčasnosti všetok majetok, ktorý jeden z manželov nadobudne počas trvania manželstva, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Existuje niekoľko výnimiek, napríklad dar či dedičstvo, ktoré získal jeden z manželov. Takto nadobudnuté statky do bezpodielového vlastníctva nespadajú.
Plénum nepodporilo ani návrh Zmajkovičovej a Kovačócyho, aby sa doplnil zákon o priestupkoch. Chceli ňou dosiahnuť, aby bol cudzí majetok chránený pred všetkými formami poškodenia. V súčasnosti zákon poskytuje ochranu pred krádežou, spreneverou, podvodom, zničením alebo poškodením veci, v praxi sa ale podľa predkladateľov vyskytujú útoky aj v iných formách.
Poslanci nedostanú možnosť vzdať sa trestnoprávnej imunity
Parlament odmietol dvojicu noviel Ústavy SR a Trestného poriadku Andreja Ďurkovského (nezaradený), ktorou chcel členom zákonodarného zboru túto možnosť pridať. Po tom, čo parlament odmietol novelu Ústavy SR, Ďurkovský novelu Trestného poriadku stiahol. Už pri predstavovaní noviel Ďurkovský priznal, že si nerobí ilúzie, že by mohli byť schválené. Nádeja sa ale, že sa ich v budúcom období niekto ujme.
V predchádzajúcom volebnom období sa chcel dobrovoľne vzdať imunity poslanec za SNS Sergej Chelemendik, aby sa mohlo začať trestné stíhanie za jeho autohaváriu z decembra 2006. Tvrdil, že tak chce urobiť v záujme objektívneho a spravodlivého vyšetrenia.
Podľa platných zákonov však o tom muselo rozhodnúť plénum. Poslanci súhlas s trestným stíhaním nedali, za žiadosť vtedajšieho generálneho prokurátora Dobroslava Trnku o vydanie súhlasu hlasovalo len 39 zákonodarcov.
Chelemendik zo SNS bol druhým poslancom od roku 1993, ktorý sa chcel vzdať imunity dobrovoľne. V roku 2004 odporučila vtedajšia poslankyňa za SDKÚ-DS Libuša Martinčeková mandátovému a imunitnému výboru NR SR, aby ju plénum zbavilo imunity. Jej meno v tom čase médiá spájali s kauzou olejárov.