Najviac sa kajal pri kauze Sasanka. Po tom, čo sa na internete objavili prepisy jeho esemeskovej komunikácie s kontroverzným podnikateľom Mariánom Kočnerom a potom aj videonahrávky spoločných stretnutí v Kočnerovej kuchyni, adresoval ospravedlnenie členom strany za to, že sa s podnikateľom, ktorého meno je na tzv. mafiánskych zoznamoch, stretával. A špeciálne šéfovi klubu SaS Jozefovi Kollárovi za to, že si ho nechal podnikateľom lustrovať.
Už predtým sa v parlamente ospravedlnil Ladislavovi Lazárovi zo Smeru. Dôvodom bolo, že v televíznej diskusii uviedol nesprávny plat Lazára v časoch, keď viedol košickú tepláreň.
Rovnakým spôsobom si uzmieroval aj KDH, keď vinou poslancov SaS neprešla novela stavebného zákona. Pardon povedal aj po zbabranom hlasovaní jeho poslancov pri novele zákona o stavebnom sporení. A voličom sa zas ospravedlnil za nenaplnenie sľubov, na ktoré ich SaS nalákala pred minulými parlamentnými voľbami.
Podľa politológa Tomáša Koziaka početné ospravedlnenia sú zo Sulíkovej strany len prázdnymi gestami.
„Sú to také šalamúnske gestá – voliči, podržte ma. Sulík zlyhal nielen politicky, ale aj ľudsky,“ hodnotí politológ. Pripomína, že prešľapy sa so šéfom liberálov vliekli od okamihu, keď vstúpil do vrcholovej politiky a ukázali jeho nepripravenosť zvládať funkciu.
To sa prejavilo napríklad pri obede s veľvyslancami Rakúska, Nemecka a Švajčiarska. Hoci bol predsedom parlamentu, prišiel naň v letnej košeli a plátenných nohaviciach. Počas obeda telefonoval, na stôl si vyložil obsah vreciek. Nevhodne oblečený, v rifliach, prišiel aj na oficiálne kladenie vencov na Javorine. Rôznych faux pas sa dopustil neraz aj pri koaličných rokovaniach, pred ktorými dával prednosť dovolenke.
Dnes Richard Sulík hovorí, že v prípade stretnutí s Kočnerom urobil chybu. „Poučil som sa a vyvodil z toho dôsledky,“ tvrdí. Stále však odmieta povedať, či s ním na večeri v Salzburgu, kam letel súkromným prúdovým lietadlom, bol aj Ján Sabol, o ktorom sa hovorí ako o sponzorovi SaS.