Parlament je plný ľudí sediacich na dvoch stoličkách

Odchádzajúci pravicový kabinet vo svojom programovom vyhlásení síce tvrdil, že kumuláciu volených funkcií odstráni, ale zostalo len pri sľuboch. Ak by túto zmenu chcela urobiť nová vláda, musela by meniť ústavu. „Keďže poslanci sú ústavní činitelia, bola by na to potrebná zmena ústavy, kde by sa musela zakotviť nezlučiteľnosť niektorých funkcií, ako to býva v prípade iných ústavných funkcionárov, ako prokurátorov, sudcov či prezidenta,“ vysvetľuje Kresák.

Kumulácia funkcií podľa Kresáka nie je právny problém. „Demokraciu ťažko lámať cez koleno a nútiť občanov a voličov, aby nejako konali, keď tak nechcú konať. Ako poslanec pracuj,e majú zhodnotiť voliči a vlastná strana,“ dodáva Kresák.

Analytici kumulovanie funkcií kritizujú už roky. „Nie je možné, aby jeden človek, ktorý robí takú zodpovednú prácu, mohol zastávať viaceré funkcie naraz,“ hovorí riaditeľka združenia Občan, demokracia a zodpovednosť Šarlota Pufflerová. Politológ Rastislav Tóth nazýva súbeh funkcií neslušnosťou. „Ak niekto berie prácu navyše, tak to znamená, že niektoré veci mu budú unikať, pretože to sa jednoducho nedá postíhať všetko. Ďalšia vec je, že je to aj otázka kumulovania platu a rôznych odmien do jedného vrecka,“ myslí si.

V prípade poslancov, ktorí majú aj ďalšie funkcie, sú príjmy na slovenské pomery doslova astronomické. Oni však tvrdia, že jeden z platov vždy venujú na dobročinné ciele.

Podľa prepočtov denníka Pravda bude v tomto volebnom období rekordérom v zárobkoch exminister Smeru Richard Raši. Ten si totiž k platu mimobratislavského poslanca pripíše aj ďalších 4 400 eur za plat primátora Košíc, čím dosiahne mesačný príjem vo výške takmer osemtisíc eur. Ako však hovorí, podobne ako doteraz si ponechá len primátorský príjem.

„Svoj poslanecký plat posielam na občianske združenie Spolu pre Východ,“ hovorí o projekte, ktorý vedie aj so svojím spolustraníkom a doterajším podpredsedom výboru pre európske záležitosti Ladislavom Lazárom. V rámci neho finančne podporili rôzne športové akcie či zakúpili nábytok do laboratórnej učebne.

Raši pripúšťa, že stíhať naraz dve funkcie je náročné. „Tak ako doteraz budem pracovať aj cez víkendy. Môj pracovný čas je bežne počas týždňa dvanásť a viac hodín. Navyše, mnoho stretnutí súvisiacich s Košicami vybavujem aj v Bratislave, napríklad ministerstvá, banky, investori a podobne,“ hovorí.

Len o niečo menej ako Raši by mal mať martinský primátor Andrej Hrnčiar (Most – Híd) nasledovaný Jurajom Blanárom (Smer), ktorý je zároveň predsedom Žilinského samosprávneho kraja. Ani jeden sa funkcie nemieni vzdať.

Blanár tvrdí, že za neho hovoria výsledky, keďže kraj sa počas jeho pôsobenia stal najefektívnejším v čerpaní eurofondov. „Ak som dostal dôveru od voličov a pri voľbách na predsedu to bol najväčší počet hlasov zo všetkých predsedov, rovnako tiež pri preferenčných hlasoch do Národnej rady, preto nie je dôvod ich sklamať, pretože samotní voliči vyjadrili svojím hlasovaním, že chcú, aby som ich zastupoval. A robím to aj preto, lebo cítim tento mandát aj ako mandát za Žilinský kraj,“ hovorí.

Dodáva, že z platov z volených funkcií bude podobne ako doteraz podporovať mladých športovcov, sociálne odkázané rodiny i hendikepovaných ľudí, a to prostredníctvom občianskeho združenia Spoločnými silami alebo ďalšími sociálnymi projektmi.

Na dobročinné akcie prispieva aj ďalší parlamentný poslanec Smeru a primátor Žiliny Igor Choma. „Vykonávať funkciu primátora mesta Žilina a poslanca Národnej rady súčasne má kladný vplyv pre mesto i parlament,“ argumentuje zas Choma. Zo svojho primátorského platu vraj prispieva na dobročinné akcie pravidelne a uhradil napríklad rekonštrukciu rozvodov na oddelení detskej ortopédie Nemocnice s poliklinikou v Žiline.

 Prečítajte si aj komentár Petra Javůrka Multifunkční géniovia
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

Šarlota Pufflerová upozorňuje, že nejde o to, či peniaze venujú na charitu, alebo na niečo podobné, hoci aj to je otázne, keďže podobné dary nepodliehajú kontrole. „Je to nastavené tak, že zdroje sú určené pre človeka, ktorý vykonáva prácu poslanca či poslankyne. To znamená, že majú byť spotrebované na túto prácu. A hlavne má byť k dispozícii jeho kapacita,“ pokračuje s tým, že zákonodarcom sa vo voľbách odovzdáva nielen mandát, ale aj istá moc, ktorou majú ľudí reprezentovať.

Šéf Bratislavského samosprávneho kraja a poslanec parlamentu Pavol Frešo z SDKÚ bude podľa hovorkyne Ivety Tyšlerovej poberať len župný plat. „Poslanecký použije na kvalitný tím pre prácu v parlamente,“ tvrdí s tým, že Frešo nechce sklamať voličov, ktorí ho krúžkovali.

Politológ Tóth to nevidí ako dobré riešenie. „Zástupcom voličov je ale on a nie jeho tím, ktorý mu má len pomáhať, ale nie zastupovať ho. Ani toto preto nepokladám za občianske, a teda demokratické riešenie, ale skôr aristokratické,“ dodal Tóth.
Rekordérkou sa napokon nestala poslankyňa a primátorka Humenného Jana Vaľová zo Smeru, keďže si nepodpísala zvýšenie platu, ktoré jej navrhlo mestské zastupiteľstvo. Poslancov, ktorí budú zároveň starostami, primátormi či poslancami samospráv, je viac. Patria k nim aj známe tváre ako Gábor Gál z Mostu – Híd, Viliam Novotný z SDKÚ či Robert Kaliňák zo Smeru.

Problém s kumulovaním funkcií nie je len slovenským špecifikom. Podobné je to aj v Česku. „Tam to ešte stále funguje tak, že ministri sú zároveň aj poslancami a vždy sa niekde ospravedlnia. Je to nevkusné,“ hovorí politológ Tóth.

Platy verejných činiteľov