„Nie je ambícia vrátiť zákonník do podoby, aká bola za ministerky Tomanovej,“ uviedol Richter v nedeľnej diskusii v televízii TA3. Otázny je podľa neho napríklad návrat súbehu výpovednej lehoty a odstupného. Podľa ministra by mal byť podmienený zásluhami a prepustený zamestnanec by naň mal získať nárok až vtedy, keď pre firmu odpracoval istý počet rokov, možno desať.
Poriadok sa má urobiť aj s prácou na dohody. Richter považuje za neúnosné, že dnes takouto formou pracuje 500– až 800-tisíc ľudí, pričom pripúšťa, že enormný nárast počtu dohodárov umožnila práve Tomanovej novela.
„Znie to podstatne lepšie, ako tá stará rétorika,“ ocenil v debate Richterove ústupky exminister práce a dnes opozičný poslanec SDKÚ Ľudovít Kaník. Aj v zavedení obmedzeného súbehu však vidí riziká, pretože by potom „mladší boli skôr na odstrel“.
Pred návratom súbehu výpovednej lehoty s odstupným do zákonníka varovali zamestnávatelia vrátane ministra hospodárstva Tomáša Malatinského, ktorý vzišiel z ich radov. Obávajú sa ho ako najväčšej brzdy pri žiadanej tvorbe nových pracovných miest. „Firma si veľmi dobre rozmyslí, či prijme nového pracovníka, keď vie, že v prípade straty objednávok by ho musela prepustiť za dvojnásobné náklady,“ pripomína hlavný vyjednávač zamestnávateľského zväzu strojárskeho priemyslu Juraj Borgula.
Podľa programového vyhlásenia mieni vláda okrem zákonníka novelizovať aj zákon o kolektívnom vyjednávaní, aby bolo čo najviac zamestnancov krytých kolektívnymi zmluvami, najlepšie zmluvami vyššieho stupňa, ktoré bývalá pravicová vláda odmietla. Uprednostňovať chce prácu v klasickom zamestnaneckom pomere.
Zvyšovať by sa podľa návrhu mala aj minimálna mzda, ktorá v súčasnosti dosiahla výšku 327,20 eura. Jej valorizácia by sa mohla naviazať na priemernú mzdu a životné minimum.
S dvíhaním mzdového minima takisto dlhodobo nesúhlasia zamestnávatelia. „Akékoľvek plošné zvyšovanie miezd povedie akurát k sťahovaniu sa firiem do iných krajín,“ tvrdí Borgula. Pripomína, že od minimálnej mzdy sa odvíja celkovo šesť ďalších taríf pre minimálne mzdové nároky v závislosti od stupňa náročnosti práce, ktoré by sa rovnako museli zvýšiť. Zároveň im povinné mzdové minimum bráni prijať ľudí dlhodobo nezamestnaných a bez pracovných návykov, keďže by na nich doplácali.
Vláda tiež plánuje prehodnotiť inštitút životného minima, aby lepšie zohľadňoval skutočnú hranicu prežitia. A vyhlásenie obsahuje aj smelý záväzok obmedziť sociálne dávky páchateľom protiprávnych skutkov. „Chronické protiprávne konania nesmú zostať bez primeranej reakcie štátu,“ píše sa v texte programu. Vláda preto navrhne opatrenia, aby sa niektoré dávky a iné benefity osobám dopúšťajúcim sa trestných činov či priestupkov neposkytovali alebo poskytovali inými formami.
Ako hovorí Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti, vláda by predovšetkým čo najskôr mala zaviesť medzitrh práce a umožniť tak dlhodobo nezamestnaným získať aspoň slabo platenú prácu a zároveň nestratiť dávky v hmotnej núdzi spolu s celou rodinou. Sociálny systém je podľa neho chybný aj v tom, že kým dlhodobo nezamestnaný nejaví ochotu pracovať, nikto mu nesiaha na majetok, no ak sa zamestná, okamžite naňho „nabehne“ exekútor a žiada úhradu všetkých podlžností či pokút, ktoré mu v minulosti boli uložené, vrátane penále. „Kto by sa potom práci nebránil?!“ pýta sa Páleník.